Francúzsky Paríž si už stáročia dokáže držať svoju neopakovateľnú auru romantického mesta. Tisíce turistov ním každý deň kráčajú, aby si plnili svoje sny, no zatúlali ste sa do jeho ulíc počas noci? Vtedy Paríž utíchne, čierna obloha posiata občasnými hviezdami sa rozprestrie nad strechami domov a jeho svetlá ho premenia na ešte romantickejšie miesto, než si viete predstaviť. Môže byť v Paríži niečo krajšie než nočná prechádzka nábrežím Sieny v obklopení svetoznámych budov?
S príchodom večera sa akoby mávnutím čarovného prútika z parížskych ulíc vytratí polovica ľudí. Paríž sa nadýchne a to je ten pravý čas, kedy vyraziť na potulky romantickou metropolou. Ktoré miesto si vybrať pre začiatok vlastných potuliek? Na tom predsa nezáleží, pretože kdekoľvek človek začne, atmosféra ho bude unášať, zabudne na mapu a bude sa riadiť len pocitmi a chuťou objavovať. Tri biele vežičky baziliky Sacre Coeur sa vypínajú na vŕšku nad mestom a čakajú, kým začne zapadať slnko, aby sa mohli popredvádzať v nočnom osvetlení. Pri západe slnka stále posedávajú skupinky ľudí na schodoch alebo na tráve a užívajú si okamih. Ľudia vyšliapu až k bazilike, usadia sa a čakajú, kým sa Paríž začne rozsvecovať. Jedna z prezývok Paríža je „mesto svetla“ a hoci vznikla na oslavu francúzskeho osvietenstva, dnes je prezývka stále na mieste vďaka pouličného osvetleniu. Zapadajúce slnko ešte posledný krát pohladí mesto a vtedy dostávajú svetlá zelenú. Pomaličky, jedno po druhom sa rozsvieti až sa Paríž premení na zhluk farebných svetiel. Vysvietená umelecká štvrť Montmartre je s príchodom konca dňa nesmierne pokojná a láka prechádzkou v jej krivolakých uličkách. Hlavné ulice zbiehajúce sa k známemu Moulin Rouge, ktorý nevynechá žiaden návštevník žijú vlastným životom. Malé kaviarne, ale aj väčšie podniky s jedlom sa začali zapĺňať. Na stoloch pristávajú poháre vína na vysokých stopkách, dary mora, šampanské alebo jednoduchšie jedlá. Francúzi si vedia užívať život a snažia sa to naučiť aj návštevníkov. Malé námestie pred Moulin Rouge sa teší z ľudí a tí sledujú ako sa svetoznámy mlyn nad nočným klubom otáča okolo vlastnej osi. Neďaleko odtiaľto sa z cesty dvíha Víťazný oblúk a slávna ulica Champs Elysees. Oblúk presvedčí, že aj v jednoduchosti môže byť ukrytá krása. Každý kto sa ocitol podvečerom na nábreží Seiny dá za pravdu, že patrí k najromantickejším miestam celého Paríža. Keď utíchne ruch ulice, počuť dokonca hlas monumentálnej fontány a vietor sem privedie aj spev neďalekej Seiny. Na konci vysvietenej ulice sa ešte snaží upútať pozornosť kostolík Madeleine so zašpicateným priečelím na spôsob gréckych chrámov, ale nábrežie rieky posiate svetlami priťahuje väčšou silou než akákoľvek stavba. Pohľad na nočný Paríž z mosta nad Seinou bude pohľadom na aký sa len veľmi ťažko zabudne. Pri západe slnka sa obloha predvádza mnohými teplými farbami a človek má pocit, že ju pred jeho očami maľuje niektorý z impresionistov. Z mostov vidno ako sa Paríž premení na siluety veží, domov, kostolov a sôch. Všetko splýva do tmavej farby a tak si človek môže predstavovať aj to čo nevidí. Je to príjemné, tvoriť si Paríž podľa vlastnej fantázie, ale len dokým sa monumenty rozsvietia a odrazu všetko stojí na svojom mieste. Večerným majákom všetkých pohľadov sa stane Eifelovka. Nielen pre svoju veľkosť s ktorou všetko naokolo prerastie o niekoľko hláv, ale pre svoju symboliku, že práve ona sa stala synonymom mesta na Seine. Nezáleží koľko krát ju človek videl, pretože vždy na ňu bude hľadieť s akýmsi rešpektom. Ľudia prichádzajú k Eifelovke na Trocadéro, aby ju videli v plnej kráse, ale rovnako krásna je priamo zo Seiny. Vysvietené nábrežie však pokračuje a príjemnú prechádzku je krásne ukončiť na ostrovčeku Ile de la Cité, ktorému dominuje katedrála Notre Dame. Ak si niekto dosiaľ myslel, že romantika v Paríži je len fráza, nech sa prejde popri Seine v noci a uvidí, kde sa skrýva pravda.
FOTO: Tomáš Kubuš
