Vyrastala v Severnej Kórei a bola jednou z milióna ľudí chytených do pasce uzavretého a nemilosrdného diktátorského režimu. Hyeonseo Lee od škôlky až po nútenú službu v Socialistickom zväze mládeže v štrnástich rokoch štát kontroloval každý aspekt jej života. Keď v roku 1990 nastal hladomor a Hyeonseo sa ocitla uprostred chaosu, hladu a represií, začala o svojom dovtedajšom pevnom presvedčení pochybovať. Je jej krajina naozaj „najlepšou na zemeguli“, ako jej vždy tvrdili?
V roku 1997 sedemnásťročná Hyeonseo Lee ušla z vlasti do Číny. Prvé matkine slová stratenej dcére v telefóne zneli: „Nevracaj sa.“ Odveta za návrat by mala pre všetkých osudné následky.
O dvanásť rokov sa vrátila na severokórejskú hranicu s odvážnou misiou nahovoriť matku a brata na odchod do Južnej Kórey, na ťažkú, nákladnú a veľmi nebezpečnú cestu.
Dievča so siedmimi menami je príbeh severokórejského dievčaťa, ktorému sa podarilo ujsť pred hrôzami diktatúry. „Vyrastala som v takmer úplnej neznalosti okolitého sveta okrem toho, ktorý bol odrazom režimu. Po odchode som postupne zistila, že moja krajina všade predstavuje synonymum zla,“ píše Hjon-so Leeová. „To som nevedela roky predtým, keď sa utvárala moja identita. Myslela som si, že život v Severnej Kórei je normálny. Jej zvyky a vládcovia sa stali čudnými až časom a v dôsledku vzdialenosti.“
…stále však svoju krajinu milujem a veľmi sa mi cnie. Chýbajú mi jej zasnežené vrchy v zime, vôňa kerozínu a horiaceho uhlia. Chýba mi moje detstvo, bezpečie objatia môjho otca a spánok na vyhrievanej dlážke. Môžem sa v mojom novom živote cítiť príjemne, ale stále som dievča z Hjesanu, ktoré túži so svojou rodinou jesť rezance v obľúbenej reštaurácii. Cnie sa mi za mojím bicyklom a pohľadom cez rieku na Čínu.
Dnes je Hyeonseo uznávanou hovorkyňou a bojovníčkou na medzinárodnej scéne. Jej prejav na konferencii TED (Technology, Entertainment, Design – je každoročná konferencia s heslom „myšlienky, ktoré stoja za rozšírenie“ – ideas worth spreading) v roku 2013 zaznamenal viac ako štyri milióny návštev a Oprah Winfreyová ho označila za „jeden z najinšpiratívnejších prejavov na konferencii TED vôbec“.
