Aj vy máte doma čertíča, ktoré takmer nikoho nepočúva a vždy si robí len to, čo samé chce? Nie ste jediní. Dnešná doba je v mnohom iná, ako tie predchádzajúce, a faktom je, že aj deti sú iné. Živšie, pochabejšie, neposednejšie, roztopašnejšie a …nepočúvnejšie. To, že dieťa nepočúva a nereaguje na príkazy, či zákazy, však nie je jeho chyba.
Chybu robia často sami rodičia. Nevážia svoje slová, vyhrážajú sa hrozbami, ktoré nemôžu splniť, sľubujú veci, ktoré aj tak neurobia, príliš rýchlo menia rozhodnutia. Ak dieťa vie, že rodič svoj príkaz ešte niekoľkokrát zmení alebo zopakuje, naučí sa, že nie je nevyhnutné, aby ho splnilo na prvé zavolanie. Jednoducho vyčkáva a volanie ignoruje. Chyba je nielen to, že rodič niekoľkokrát príkaz opakuje, ale aj to, že často volá na dieťa z diaľky, z druhej miestnosti. V odbornej literatúre tomu hovoria výchova na diaľkové ovládanie.
Každé dieťa má svoj svet, a keď niečo robí, robí to s maximálnou sústredenosťou. Preto nemožno očakávať, že ak naň zavoláme, okamžite všetko pustí z rúk a bude bežať k nám. Dieťa potrebuje čas, aby dokončilo to, čo práve robí. Veď ani my nemáme radi, ak nás niekto vyrušuje uprostred čítania, či trebárs pozerania televíznych novín. Ak sa teda stane, že dieťa na príkaz nereaguje, druhýkrát to už radšej neskúšajte. Choďte za ním a upozornite ho na svoju prítomnosť, prípadne sa ho jemne dotknite. Až keď dieťa obráti svoju pozornosť na vás, zopakujte príkaz, prípadne sa dohodnite, kedy ho vykoná.
Či dieťa splnilo, čo ste prikázali, dodatočne skontrolujte. Ak to neurobilo – chúďa, veď má ešte len päť rokov – nerobte to zaň. Je to prvá cesta k tomu, že si doma vychováte lenivca. Dieťa už od malička musí vedieť, že čo sa prikáže, to sa musí splniť. Malo by poznať svoje povinnosti a vedieť, že nikto ich zaň neurobí. Ak mu však pri tých povinnostiach občas pomôžete, nič nepokazíte. Nepochybne ich bude robiť radšej a ešte pritom strávite pekné chvíle.
Autor: Marta Z.