Vrhať sa do rôznych módnych vĺn je módne, a nie iba v obliekaní. Čoraz častejšie aj v stravovaní. Našou gastronómiou v súčasnosti hýbu Kelti (a jeden z ich kmeňov Galovia) a Vikingovia, alebo všeobecne, severania. Či sa niekedy dožijeme aj slovenskej alebo aspoň slovanskej stravovacej vlny, by sa možno dalo vyčítať z nejakého špeciálneho jedla.
1 Liečenie, veštenie, čarovanie
Ako z nejakého keltského jedla. Keltská kuchyňa využíva najmä čerstvé mäsá a ryby, husté mlieko a smotanu, ovocie, zeleninu a chlieb. Kedysi bolo údajne najčastejšie jedlo hrach so slaninou z bravčového alebo kamzičieho mäsa. Z brava jedli starí Kelti iba mäso, vnútornosti hádzali psom. To je história. Z kuchárskej knihy Írky-Keltky Joanne Asalaovej sa však dozviete viac. Aj recepty na čarujúce jedlá a rôzne mýty. Napríklad, prečo v domácnosti nesmie zostať rozkrojená cibuľa, ani jej šupky, ktoré však nemožno vyhodiť, lebo by sa tým vyhodil blahobyt; musia ísť do kompostu. Naopak, v miestnosti chorého rozkrojená cibuľa vytiahne chorobu. A ak cibuľu hodíte na nevestu vychádzajúcu z obradu, nebude mať v manželstve dôvod plakať…
Kedysi nechutná, teraz poklad
Kelti, ako uvádza Asalaová, sa Keltmi nenazývali. V podstate je to iba zjednodušujúci súhrnný názov viacerých kmeňov. Boli nimi aj Galovia, ktorými sa cítia byť Francúzi. Milovali jedlo a pitie, no ich kuchyňa nebola až do vpádu Rimanov na dobrej úrovni. Vieme však, že rozkvitla až tak, že UNESCO zapísalo vylepšené galské (teda francúzske) pokrmy ako svetový poklad. Čo s pokladom teraz, keď vo francúzskych reštauráciách sa už vo veľkom používajú mrazené ingrediencie a jedlá, aby reštaurácie prežili, ťažko povedať. Rovnako ako to, čo bude s celiakiou, ktorú údajne zavliekli na naše územie.
Vína plné smotany
Kelti, ku ktorým sa Galovia hlásia, pili pôvodne, rovnako ako Vikingovia, najmä pivo, do ktorého pridávali rascu a iné bylinky. Víno, ktoré dovážali už pred dvetisíc rokmi bolo vzácne a pili ho čisté. V súčasnosti sa z neho robievajú aj rôzne koktaily a mieša sa so smotanou či mliekom… A ani pod vplyvom tohto nápoja sa už muži nebijú o kus mäsa ako na keltských hostinách. Vtedy si najstatočnejší bojovník mohol nielen vybrať miesto na sedenie, ale dostal aj najlepší kus mäsa. Ak ho chcel pre seba niekto iný, vytasil meč a bojoval oň až do skonu jedného z nich. Boli to kruté zvyky krutých ľudí. Veď v západnom Škótsku bolo mužským športom prebodávanie detí…
Zimné pivo
Ktovie, či starí Vikingovia tušili, že majú variť s panenským repkovým olejom, ktorý má menej nasýtených tukov a viac srdcu prospešných omega-3 mastných kyselín, ako sa pri severskej strave propaguje dnes. Že jedli mach, vetvičky, jedlú kôru stromov, morské riasy a žihľavu, teda to, čo sa podáva v súčasných severských reštauráciách, je pravdepodobnejšie. Ich jedlá boli veľmi bohaté na bielkoviny, takže boli robustnejší ako iné národy. Pili najmä medovinu a pivo. Špecialitou bolo zimné pivo, ktoré dnes poznáme ako vymrazené. Sud piva postavili von, na druhý deň zvrchu odstránili zamrznutú vodu. Opakovalo sa to každý deň a po čase sa dostávali k stále silnejšiemu pivu určenému pre najmocnejších mužov, ktorí dobýjali svet – aj keltský.
2 Jedlo z „varných“ jám
Vikingovia vraj jedávali iba dvakrát denne. Ráno obilné kaše, večer polievku a varené alebo grilované mäso, či ryby. Okrem mias a rýb konzumovali tvarohy a syry, hlávkovú kapustu, cibuľu, ovocie, lieskové oriešky, med, uhorky, koreňovú zeleninu, strukoviny. V núdzi jedli aj chaluhy, lišajníky a kôru stromov. Mäsá grilovali v jame obloženej kameňmi, na ktoré položili mrežu a pod ňou rozložili oheň. Na varenie mäsa vyložili jamu drevom, naplnili ju vodou a mäsom a do vody hádzali žeravé uhlíky. Neskôr už varili v železných kotloch zavesených na reťazi pripevnenej k trámu alebo železnej trojnožke. Používali aj panvice, naberačky, opekače, vidličky na nabodávanie mäsa, nože a lyžice.
3 Soľ nad zlato, med nad chmeľ
Konzervovanie mäsa solením je vraj tiež vikinský objav. Jeho korene sú zrejme v mäse zavesenom niekde na pobreží na sušiace háky, ktoré slaný vzduch zároveň presolil. Soľ získavali z morskej vody a popola chalúh, no jedlá konzervovali údením a kvasením bez nej, pretože bola pridrahá. Aj na ochucovanie používali namiesto soli bylinky, cesnak alebo sušené ovocie. Významnou surovinou bol pre nich med. Sladili ním aj pivo, do ktorého nepoužívali chmeľ a pili ho zohriate. Nápoje pili z rohov, drevených alebo keramických hrnčekov a boháči, ktorí už mali k dispozícii aj vína, z dovezených sklených pohárov.
Pizza je vikinský vynález
Chlieb (nekvasený) Vikingovia piekli, len keď bolo dosť obilnín – na železnom alebo kamennom pláte. Pretože tieto pláty pokrývali už na začiatku 9. storočia n. l. mäsom či zeleninou, bola to podľa bádateľky Astri Riddervoldovej prapizza. Inak dávali chlieb spolu s vodou chorým, ktorých umiestnili ďalej od osady. Ak prežili, vrátili sa, ak nie, telá spálili. Mŕtvych otrokov hádzali napospas zveri a supom. Bojovníkom zasiahnutým do brucha dávali zjesť špeciálnu cibuľovú kašu alebo cesnak a nechali ich cez noc samých. Keď sa okolo nich na druhý deň šíril cibuľový či cesnakový pach, usúdili, že musia zomrieť. So smrťou si všeobecne nerobili veľké starosti. Trebárs neduživé deti dávali rodičia sluhom, aby ich odniesli niekam, kde zaručene zomrú.
Svojrázna hygiena
Angličania považovali Vikingov za nezvyčajne čistých, pretože sa každú sobotu kúpali, česali si vlasy, menili si oblečenie a poznali aj saunu. Možno pre tú hygienu mali, ako sa traduje, úspech u anglických žien. Tie dámy zrejme nevedeli, že v mise s vodou si prvý muž umyl tvár a vlasy, potom sa do vody vysiakal, kýchol a odovzdal misu ďalšiemu, takže kolovala medzi všetkými a všetci sa do nej vysiakali… A šatstvo sa vraj pralo v kravskom moči. Vikingovia napriek všetkému venovali veľa pozornosti vzhľadu, najmä vlasom. Nosili hrebene a na čistenie uší a nechtov malé kovové predmety zavesené na krku alebo na opasku.
Zomierali skoro, ale zdraví…
Dávni severania všeobecne boli údajne zdraví a veľmi dobre jedli. Zvláštne konštatovanie, ak si uvedomíme, že za ich éry bol priemerný mužský vek okolo 39 rokov, ženský čosi nad 41 rokov. V ošiali napodobňovania ich stravovania treba veriť, že za to nemohlo jedlo, ale bojové výpravy. Bojovali aspoň tak hojne, ako jedli. Buď pre pôdu, alebo ak to boli králi a náčelníci, pre bohatstvo, ktoré potrebovali na udržanie moci. Prípadne jednoducho preto, že boháči mali viacero žien, čiže aj veľa detí, no rodinný majetok dedil iba prvorodený syn a ostatní sa o seba museli postarať sami. Najjednoduchšie sa postarali tak, že uchvátili cudzie územie.
Jedli otroci zdravšie?
Teda – z nášho pohľadu. Podľa staroseverskej ságy o Njálovi jedli otroci chlieb z hrubo pomletej múky, vývar a varené teľacie mäso. Pečené a vyprážané mäso bolo výsadou slobodných mužov a typická večera elít bol biely chlieb, smažená slanina, pečené vtáky a víno. Obľúbeným pokrmom strednej triedy bola kaša z jačmeňa a masla či srvátky. Najobľúbenejšie boli cibuľoviny, využívané ako ochranný a liečiaci prostriedok, koreňová zelenina s chrenom, angelikou a lopúchom. Mäso sa spracúvalo aj na klobásy a jaternice, konzumovala sa hydina a vajcia, ale aj alky. Pečené červené mäso bolo sviatočné jedlo.
Lutefisk
Lutefisk je treska, na ktorej prípravu sa podľa jednej verzie prišlo, keď sušiareň rýb akéhosi nórskeho rybára zachvátil požiar. Jednému z hasičov prišlo ľúto obhorené ryby vyhodiť, a tak jednu zo zmesi popola a vody vybral a zjedol. Bola vraj výborná, pomenoval ju lutefisk a začal ju vyrábať a predávať. Podľa inej verzie raz dedinu a sušiarne tresiek zapálili Vikingovia, dedinčania ich hasili vodou a tresky zasypané popolom sa zmenili v čosi, čo vyzeralo ako čerstvé ryby. Opláchli ich, uvarili, a tak vzniklo tradičné nórske jedlo.
Vikinské, keltské či škandinávske?
O Keltoch na území súčasného Írska už bola reč. Predkami Vikingov (po rusky Varjagov, podľa Frankov Normanov) boli Germáni, ktorí sa začali sťahovať asi dvetisíc rokov pred nimi zo severozápadnej Európy do Dánska, Nórska a Švédska, potom smerovali do Anglicka, Franskej ríše, kde založili Normandiu, ale aj na Island, do Grónska, Vinlandu (severná Amerika), cez Rusko k pobrežiu Čierneho mora a do Byzantskej ríše. Okolo r. 1030 opustili kočovný a nájazdnícky spôsob života, usadili sa vo Švédsku, Dánsku a v Nórsku a založili vlastné kráľovstvá, ktoré pretrvali dodnes. Pri orientácii na módnu nordickú kuchyňu teda možno stačí nazrieť do kuchárskych kníh týchto krajín a raz-dva budete „in“.
Pripravila Marta Horecká
Zdroje: Joanne Asalaová: Keltská lidová kuchyně, magazin.travelportal.cz, pvh.ff.cuni.cz,mundo.cz, aktualne.cz, edna.cz, crg.cz, starenarody.cz. vargheim.cz, pohanstvi.net, Alexander Sundquist, nejfit.cz, sagy.vikingove.cz, severskelisty.cz, zona.blog.sme.sk, usti.idnes.cz
