| Recyklácia a stav planéty je téma, ktorá by mala zaujímať každého človeka. Napriek tomu sa jej aktívne venuje len menšinová časť populácie. Čo zväčša nerecyklujeme, ale určite by sme mali?
Po igelitových nákupných taškách a mikroténových vrecúškach je potrebné sa venovať aj ďalším druhom odpadu, ktoré extrémne zaťažujú životné prostredie. Triedenie odpadu je v súčasnosti nielen módnou, ale predovšetkým nevyhnutnou témou. Odpadu, ktorý nepatrí do koša, ale treba mu venovať špeciálnu pozornosť je viac, než dosť. Samozrejme, že jednou z ciest, ako ochraňovať planétu je vytvárať odpadu, čo najmenej. Čo, ale urobiť s tým, ktorý využívame každý deň a jeho životnosť je obmedzená?
Pneumatiky vráťte do servisu zadarmo
Pneumatiky sú špecifickou kategóriou odpadu, ktoré tvorí zmes viacerých materiálov od gumených častíc, až po textilné a kovové vlákna. Preto ich treba recyklovať odborne. Voľne pohodené pneumatiky prírodu zaťažia na 200 až 300 rokov. Pritom v prírode narážame na pohodené pneumatiky častejšie, než by sme chceli. Väčšina ľudí totiž stále netuší, že na základe Zákona o odpadoch môžu ponechať pneumatiky priamo v pneuservise alebo v predajni úplne zadarmo. Ich recyklácia je už zahrnutá v nákupnej cene. Spätnému zberu ojazdených pneumatík sa venuje organizácia zodpovednosti výrobcov, nezisková organizácia Eltma. Z recyklovaných pneumatík sa vyrábajú rôzne dekoračné predmety, rohože do áut, ale aj povrchy športovísk. Ich následné využitie je teda širšie než tušíte.
„O všetkých právach a povinnostiach sa snažíme šíriť informácie čo najkomplexnejšie. Radi by sme tak prispeli k ochrane životného prostredia. Myslíme si, že každý z nás môže pre prírodu niečo spraviť,“ vysvetľuje konateľ neziskovej organizácie Eltma pán Radim Filák.
Oblečenie radšej vymeňte
Textilný odpad tvorí až 4 % celkového komunálneho odpadu. Hoci sa to môže zdať ako malé číslo, v tomto prípade hovoríme o stovkách kilogramov. Možností, ako sa zbaviť textilu, ktorý nám už neposlúži je niekoľko. Oblečenie, ktoré je poškodené sa dá jednoducho prerobiť a prešiť na čokoľvek od obliečky na vankúš až po koberček do kúpeľne. Nepotrebné oblečenie môžeme darovať charitatívnym organizáciám, ktoré ich následne postúpia ľuďom v núdzi. Novinkou sú aj populárne swapy, prostredníctvom ktorých si môžete oblečenie vymeniť. Prídete s niekoľkými kusmi, ktoré vás už netešia a odídete s novými. Takýmto spôsobom je možné získať zaujímavé dizajnérske kusy. K téme swapov sa vyjadrila Katarína Hutyrová z Nosene: „Organizáciu swapov sme nosili ako myšlienku už dlhšie, pričom ich máme za sebou už niekoľko. Jeden z tých najväčších prebehol počas festivalu POMALO. Chceme ľudí okolo nás učiť, že oblečenie je zdrojom veľkého zaťaženia na životné prostredie a aspoň malými krokmi vieme prispieť k zmene lokálne. Princípom swapu je vzdať sa niekoľkých kusov svojho pekného oblečenia aj v momente, kedy nevieme, či si zo swapu odnesieme presne také množstvo akým sme prispeli. Taktiež je to event, kde je pointou nemyslieť v kvantite, ale v tom, či dané veci budeme vedieť vynosiť a nezostanú ležať, či visieť v našom šatníku zbytočne.“
Drevu či železu dajte druhú šancu
Nábytok a prebytočné kusy dreva je možné recyklovať kreatívnejším spôsobom. Stačí, ak vo svojom okolí nájdete nábytkára či špecializovaného stolára, ktorý vám staré kusy buď zreštauruje alebo si ich odvezie a následne použije, čím dopraje materiálu nový život. K problematike sa nám vyjadril stolár Marek Kostrej z dielne MK Projekty. „Drevo je v súčasnosti najmenej recyklovanou položkou na spotrebiteľskej úrovni. Často som bol svedkom, ako sa vyhadzoval starý a mimoriadne kvalitný nábytok, ktorý sa dal reštaurovať, či rozobrať a prerobiť na niečo iné. Cena masívneho dreva je pritom obrovská a takéto drevo vydrží generácie. Jedným z mojich cieľov je ľudí presvedčiť o hodnote kvalitných materiálov a možnostiach, ktoré ponúka.“ Pre nový stôl teda nemusíte bežať do obchodu, ale môžete o nový a originálny kúsok požiadať stolára. Nábytok za žiadnych okolností nevyhadzujte do prírody, ani ho nenechávajte pohodený niekde na záhrade. Zaťaží prírodu nielen lakom, ale aj železnými časťami, ktoré zhrdzavejú a v prírode sa nerozložia. Drevotrieska je napríklad recyklovateľná iba v obmedzenej miere. Pri výrobe sa ako tmeliaca látka používa formaldehydová živica, ktorá sa pri spaľovaní rozkladá a uniká do vzduchu v podobe formaldehydu a fenolu. Z hľadiska zneškodnenia tohto druhu odpadu je teda lepšie, ak sa skládkuje. Podobne to platí aj v prípade kovových kusov. Tie môžete odniesť nielen do špecializovaného zberu, ale aj do umelecko-dekoračných dielní, kde ich využijú.
Elektronika nepatrí do koša
Do komunálneho odpadu nepatria ani mobilné telefóny. Na skládkach sa z nich uvoľňujú toxické látky, ktoré sa vsakujú do podzemných vôd. Dostávajú sa k nich aj drobné zvieratá, ktoré konzumujú odpad, ktorý je látkami nasiaknutý. Myslím, že nie je nutné vysvetľovať, ako funguje potravinový reťazec. Odovzdávanie mobilných telefónov, ale aj ďalšej elektroniky je otázkou ochrany nielen prírody, ale i všeobecného zdravia. Staré mobilné telefóny zbiera každý mobilný operátor, ale aj predajne s elektronikou. Odovzdanie vás nič nestojí a recyklované časti sa opätovne používajú. Drahé kovové fragmenty sa po recyklácii využívajú napríklad pri výrobe šperkov.
Lieky vráťte do lekárne
Ďalšou špecifickou témou sú lieky a zdravotný materiál pod ktorý spadajú aj injekčné striekačky a ihly. Ak sa vám stane, že doma nájdete lieky po dátume exspirácie, nevyhadzujte ich do koša. Odpad tohto druhu môžete odovzdať zadarmo v lekárni bez obalov najlepšie v papierovom vrecúšku. Lieky v tekutej forme sa odovzdávajú buď v pôvodnej sklenej fľaši alebo v prípade krémov, v plastovom tégliku. Ak potrebujete znehodnotiť staré ortuťové teplomery, treba ich odovzdať zvlášť, rovnako ako striekačky s ihlami. Tie môžete uložiť do plastovej nádoby. Vrecia s vyzbieranými liekmi zberá firma s názvom Modrá planéta dva až štyrikrát ročne. Zber finančne zabezpečuje štát, a to v zmysle ochrany životného prostredia. Hoci sa lieky nedajú recyklovať, je neprípustné, aby sa povaľovali na verejných skládkach. Látky z liekov sa pod vplyvom počasia uvoľňujú a prenikajú do pôdy a spodných vôd, čo škodí nielen nášmu zdraviu, ale aj zdraviu zvierat.
Trieďte odpad čo najsvedomitejšie
O tom, ako správne triediť odpad, vzniklo už množstvo článkov. Podľa nového prieskumu spoločnosti Eltma aktívne triedi odpad približne 70 % Slovákov. Zaostávajú práve mladí vo veku 18 – 30 rokov. Z nich triedi odpad len 55 %. Pozoruhodné je, že nadpriemerne sa o ekológiu zaujímajú najmä starší ľudia vo veku 46 – 60 rokov a táto zrelšia generácia patrí k najaktívnejším triedičom odpadu. Ak vo vás triedenie odpadu vyvoláva zmätok, môžete si svoje vedomosti utvrdiť vďaka zaujímavým kvízom. Na internete sú voľne dostupné aj všetky potrebné informácie.
Faktom ostáva, že podľa prieskumov je 70-80% z celkového množstva produkovaného odpadu je možné znova použiť či recyklovať.
Ako vyzerá obsah jedného smetného koša v číslach?
• 45% tvorí biologicky rozložiteľný odpad (využiteľný kompostovaním),
• 20% papier (dobre recyklovateľný),
• 12% sklo (dobre recyklovateľné),
• 7% plasty (recyklovateľné v obmedzenej miere),
• 4% textil (recyklovateľný v obmedzenej miere),
• 4% kovy (dobre recyklovateľné),
• 4% anorganický odpad (dobre recyklovateľný),
• 3% drevo, guma, koža (recyklovateľné v obmedzenej miere),
• 1% nebezpečný odpad (recyklovateľný v obmedzenej miere).
|
