Prežil Labyrint aj Zhorenisko. Prežije však aj smrteľnú liečbu. CHAOS-u nemožno veriť. Tomas to veľmi dobre vie, dokonca z vlastných bolestných skúseností. Predstavitelia organizácie ho však presviedčajú, že klamať už nie je potrebné. Zo skúšok zozbierali všetky potrebné údaje a teraz sa spoliehajú iba na Flekárov s obnovenou pamäťou, že im pomôžu naplniť poslanie.
Flekári majú dobrovoľne absolvovať posledný test a dokončiť tak plán, ktorým je vyvinutie lieku na erupciu.
Je tu záverečný diel Dashnerovej trilógie Labyrint: Smrteľná liečba, ktorý je nabitý akciou a prekvapenia vás čakajú takmer na každej strane. „Dych berúce. Filmová akcia.“ dodáva stručne a výstižne Publishers Weekly.
S niektorými hrdinami sa budete musieť rozlúčiť a bude to naozaj dojímavé…
„Srdce vám bude divoko tĺcť až do poslednej chvíle.“ Kirkus Reviews
Tajomný CHAOS netuší, že sa stalo niečo, čo nemohli predvídať nijaké skúšky ani premenné. Thomas si pamätá oveľa viac, než predpokladajú. A vie aj to, že CHAOS-u nemôže veriť ani slovo. S klamstvami je koniec. Lenže pravda je nebezpečnejšia, ako si Thomas vie predstaviť.
„Zhlboka sa nadýchnite, skôr ako začnete čítať nejakú z Dashnerových kníh,“ napísal Deseret News a je to tak aj v trojke tejto skvele série. Vo svete, ktorý sa rúca kvôli zákernej chorobe, musí Thomas prežiť s hŕstkou priateľov. Na jednej strane sú šialenci, na druhej nevyspytateľný CHAOS.
Musia zabojovať o nádej a hoci si mysleli, že je už koniec, to najhoršie ich ešte len čaká. Najbolestivejšie rozhodnutie majú ešte len pred sebou!
Viete si predstaviť, ako sa tento boj skončí? Čo ak jediná cesta von vedie cez záhadný labyrint, ktorý sme spoznali na úplnom začiatku?
James Dashner kedysi študoval účtovníctvo a pracoval v oblasti finančníctva. Už niekoľko rokov sa však živí písaním kníh pre mládež a čísla mu ani trochu nechýbajú. Okrem iného je autorom série The 13th Reality (Trinásta realita).
Labyrint: Smrteľná liečba je tretia časť úspešnej fantasy trilógie Labyrint, ktorá bola sfilmovaná a premieta sa aj v našich kinách.
Chlapec mu chcel niečo drsne odseknúť, ale zahryzol si do jazyka. „Ako naše týranie súvisí s plánom, o ktorom hovoríte? Čo má posielanie nedobrovoľnej skupiny tínedžerov na strašné miesta a sledovanie, ako niektorí z nich zomierajú, spoločné s hľadaním lieku na akúsi chorobu?“
Potkan sťažka vzdychol: „Všetko na svete. Čoskoro sa na všetko rozpamätáš, chlapče, a vidí sa mi, že toho veľa oľutuješ. Ale dovtedy by si mal niečo vedieť – možno ťa to dokonca privedie k rozumu.“
„Čo také?“ Thomas vôbec netušil, čo mu muž povie.
Návštevník vstal, uhladil si záhyby na nohaviciach a upravil sako. Potom si spojil ruky za chrbtom. „Hoci vírus erupcie žije v každej časti tvojho tela, nemá a nikdy na teba nebude mať nijaký vplyv. Patríš do mimoriadne vzácnej skupiny ľudí. Proti erupcii si imúnny.“
Thomas preglgol, nezmohol sa na slovo.
„Vonku na uliciach ľudí ako ty prezývajú imúni,“ dodal Potkan. „A strašne, strašne vás nenávidia.“
