Až polovica detí verí, že hlavnou úlohou ženy je domácnosť. Takmer tretina považuje za správne, ak muž zarába viac Rodina, domácnosť, ale aj financie a kariéra. Vo všetkých týchto oblastiach sa už u detí a mladých ľudí objavujú prvé mužsko-ženské stereotypy. Podľa prieskumu[1] 2muse realizovaného pre 365.bank dokonca až polovica mladých verí, že primárnou úlohou ženy je starať sa o domácnosť, zatiaľ čo úlohou muža je zabezpečiť financie. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí poukazuje 365.bank na problém rodových stereotypov, ktoré pramenia už v mladosti.
Z práce do práce
Medzi najčastejšie úlohy, ktoré deti pripisujú ženám, patria domáce práce (upratovanie, žehlenie, pranie), varenie či nákupy. Dokonca takmer tretina tínedžerov je presvedčená, že žena na rozdiel od muža musí vedieť variť. Až na štvrtom mieste si asociujú ženy s prácou vo svojom bežnom zamestnaní. Naopak, mužom pripisujú práve túto aktivitu najčastejšie. Zaujímavosťou pritom je, že podľa prieskumu 365.bank stereotypné vnímanie rolí prevažuje viac u chlapcov ako u dievčat.
Práve nadmerné množstvo neplatenej práce pritom tvorí podhubie rodových stereotypov. Celosvetovo jej ženy venujú v priemere 2,8-krát viac času ako muži. Podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny strávia týmto spôsobom až 38 hodín týždenne a v porovnaní s mužmi vykonávajú až takmer ¾ celkového rozsahu neplatenej práce. Mužským špecifikom pritom je, že sa v rámci nej venujú skôr činnostiam, ktoré sa dajú považovať za hobby alebo sú vykonávané nepravidelne (opravy, záhrada, zvieratá a pod).
„Za posledných 200 rokov sa udialo množstvo zmien v rámci ľudských práv, čo prirodzene upravilo aj fungovanie domácnosti ako takej. Ženy získali volebné právo a spolu s nim prišli ďalšie, ako napríklad právo na vysokoškolské vzdelanie, právo mať príjem, čo nebolo ešte začiatkom minulého storočia u žien legálne, ako aj ďalšie práva. Dovtedy bola žena doma, pretože v podstate nemala inú možnosť. Postavenie žien v spoločnosti sa, aj keď pomaly, ale mení a tomu sa potrebujú prispôsobiť aj samotné domácnosti. Ideálne nastavenie je také, v ktorom obaja partneri cítia, že sú ich potreby vnímané, vypočuté a rešpektované. Zároveň idú svojim deťom príkladom, ako môže fungovať rešpektujúca domácnosť založená na vzájomnej dohode,“ uvádza psychologička Lenka Uherová.
Menej peňazí aj sebavedomia
Fakt, že muži zarábajú viac ako ženy, si veľmi dobre uvedomujú už samotné deti. Zarážajúce pritom je, že takmer tretina z nich je presvedčená, že je to tak správne. Dôvody aj v tomto prípade pramenia zo stereotypov, pričom najčastejšie mladí argumentujú tým, že muž je živiteľ rodiny (31 %). Necelá tretina (27 %) si spája finančné ohodnotenie s väčšou fyzickou silou alebo vo všeobecnosti s tým, že muži pracujú viac a podávajú väčší výkon (18 %).
Pozitívom však je, že takmer 6 z 10 detí si uvedomuje problém nerovnocenného postavenia žien v spoločnosti a približne rovnaký počet vníma aj paralelu medzi ich nižším ohodnotením a starostlivosťou o ostatných členov rodiny (najmä deti). Takmer 7 z 10 detí pritom tvrdí, že v prípade choroby ostávajú doma práve s mamou. A tak sú to opäť ženy, čo z titulu nevyváženého rozdelenia rolí v rámci starostlivosti o deti častejšie vynechávajú pracovné povinnosti.
„Jedným z rozhodujúcich momentov v pracovnom živote žien je materská dovolenka, počas ktorej dlhodobejšie vypadávajú z pracovného kolobehu. V dôsledku toho im chýbajú pracovné skúsenosti, čo môže neskôr viesť k stagnácii ich platu, nižšiemu sebavedomiu, a tým aj menšej ochote vyjednávať o mzde. Aby sa ženám darilo skĺbiť prácu s rodinou, pracujú častejšie na skrátené úväzky a majú nižšie kariérne ambície. Ženy na Slovensku pritom zarábajú o pätinu menej ako muži, v dôsledku čoho si ťažšie vytvárajú finančnú rezervu, bývajú ekonomický závislé na partnerovi, dokonca majú nižšie dôchodky,“ uvádza Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.
Finančné tlaky na mužov
Výsledkom mužsko-ženských stereotypov je pritom aj veľký tlak na mužov súvisiaci s potrebou finančného zabezpečenia, ich vnímaním ako živiteľov rodiny, ale aj obmedzovaním prejavovania emócií. Podľa prieskumu 365.bank sa až 40 % detí prikláňa k tvrdeniu, že muži resp. chlapci neplačú. Sú to práve oni, ktorí by mali byť tí silnejší. Polovica je presvedčená, že primárne otec by mal vedieť rodinu finančne zabezpečiť.
Muži sa tak môžu častejšie dostať do zvýšeného finančného vypätia a stresu. Peniaze sú pritom vo všeobecnosti jedným z najväčších stresových faktorov v živote človeka. V dôsledku rodovej nerovnosti a finančných stereotypov je táto ťarcha spravidla na pleciach muža.
[1] Reprezentatívny online prieskum realizovaný agentúrou 2muse exkluzívne pre 365.bank na vzorke 600 detí v období od 11.5. do 26.5.2022
Zdroj: Linda V. G.