Známy filmový Sebastián z dojemného príbehu – z obdobia druhej svetovej vojny – priateľstva chlapca a psa – Bella a Sebastián prichádza opäť do slovenských kín už vo februári. Dospelí si pamätajú príbeh z televíznych obrazoviek, kedy sa vysielal ako seriál, bol nakrútený už v roku 1965. Sebastiána vtedy stvárnil Mehdi El Glaoui, ktorý si v súčasnom filme zahral deda malého opusteného Sebastiána. V súčasnom novom prevedení si v prvom a druhom príbehu si Sebastiana zahral Félix Bossuet, ktorý 23. februára oslávi jedenáste narodeniny a narodil sa v Paríži.
Čím ťa oslovil film natoľko, že si sa rozhodol podieľať na ňom?
Prvý film sa mi mi veľmi páčil, tak som si povedal, že budem rád pokračovať. Mal som, vyslovene chuť byť súčasťou druhého dielu. Neskôr som sa dozvedel mená nových hercov, ktorí budú v druhom pokračovaní účinkovať a veľmi som sa tešil na stretnutie s nimi.
Čo si myslíš o príbehu a o tom, ako sa tvoja postava medzitým vyvinula?
Sebastian si je stále podobný, i keď sa medzitým určite zmenil, trochu sa vyvinul, ale ostal rovnako tvrdohlavý (smiech). Je okolo neho viac ľudí a on sa im dokáže viac otvoriť.
Je ti podobný?
Ani nie, okrem fyzickej podoby. Máme každý úplne inú povahu. On je dieťa, ktoré si samo rozhoduje o tom, čo urobí, ide kam chce, kedy chce a je úplne slobodný. Dnes už deti nemôžu takto žiť, hlavne ak bývajú v meste.
Bolo pre teba jednoduchšie, že už si poznal prostredie Haute Maurienne Vanoise?
Počas prvého nakrúcania bolo počasie príšerne chladné, bola nám hrozná zima, pretože sme točili skoro stále v snehu. V druhom filme bolo zložitejšie to, že je v ňom viac akcie, veľa lesných požiarov a bolo príliš teplo (úsmev).
Stretol, si rovnakých psov ako v prvej časti?
Bol som rád, že som sa mohol znovu stretnúť so všetkými psami z prvého filmu a naviac tam bol jeden nový. Mám totiž veľmi rád zvieratá, ale museli ma naučiť nebáť sa veľkých psov. Tiež som s nimi musel tráviť trochu času pred nakrúcaním, aby sme sa lepšie spoznali : chceli odo mňa, aby som s nimi prešiel danú trasu, pes ma musel nasledovať, potom som mu musel dať najesť, pohladiť ho a museli sme spolu splniť množstvo ďalších úloh, aby sme sa zblížili.
Čo nám prezradíš o scéne s medveďom?
Vlastne som sa ho ani príliš nebál, lebo všade bol ochranný plot, keby sa náhodou rozhodol napadnúť štáb. Bez toho plota by som asi mal poriadny strach.
Aké bolo stretnutie s Mehdi El Glaoui?
Moc sme si pri prvom nakrúcaní rozumeli. Už som ho poznal, a preto to bolo ľahšie. Mali sme vzťah skoro ako skutočný dedo a vnuk. Vďaka prvej časti sme spolu prežili veľa času, bol to môj adoptívny dedo a postupne sa náš vzťah utužoval.
Máš chuť pokračovat vo filmovej kariére?
Áno, rád by som sa uberal týmto smerom, pretože tu môžem stretnúť a spoznať mnoho zaujímavých ľudí – hercov, režisérov, členov štábu, ktorí nie sú vyberaní náhodne a boli naozaj úžasní. Rád by som aj ďalej zažíval dobrodružstvá ako bolo toto. A keby to tak nebolo, rozhodne viem, že sa nechcem stať lekárom.
Ako vidíš filmový štáb?
Sú neustále v pohybe. Je to množstvo ľudí, ale každý tam vie, čo má robiť, keď sa točí. Nikto nesníva, všetci sú v akcii.
Pripravila: Anka Olvecká
Foto: archív filmu
