Veselá, vtipná, hrdzovlasá 20-ročná Sabina Křováková, spievala s niekoľkými kapelami v rodnom Děčíne a okolí. Spev nadovšetko miluje, verí, že práve súťaž Superstar jej pomôže na ceste za svojím snom.
Superstar- je to tvoja prvá skúsenosť so skutočným šoubiznisom?
V takomto obrovskom rozmere je prvá. Moc sa mi to páči, super, bomba, veľmi si to užívam (smiech).
Aj bulvár?
Zabávam sa, ak s niekým žijete vo vile, ako my spoločne, poznáte ho, viete čo robí, je, pije, ako žije, a potom si prečítate niečo celkom iné – je to srandovné (smiech). Aspoň zatiaľ.
Si skvelá speváčka, čo ťa priviedlo do Superstar, prečo si sa prihlásila?
Prihlášku som podala v posledný deň. Úplne spontánne, hoci moja teta ma stále presviedčala, aby som sa prihlásila. Ja som mala vysnívanú cestu . kapela, obiehanie klubov, koncerty, ale stále to nešlo a nešlo. Táto cesta je strašne ťažká. Sedela som doma a v televízii bežala reklama na Superstar , tak som zapla počítač a úplne na poslednú chvíľu som vyplnila prihlášku a som tu. Ešte si to poriadne ani neuvedomujem.
Na to ako o tom hovoríš, tak si sa dostala poriadne ďaleko….
No práve (smiech). Myslela som si, že prídem, zarevem a pošlú ma domov (smiech). Aj keď som vyplňovala prihlášku, neriešila som v hlave postup – nepostup, ale skôr – idem, nejako to dopadne a dopadlo. Nikdy v živote by mi nenapadlo, že sa dostanem do finále a ešte teraz, keď je nás tu naozaj už len pár.
Zvláštne, prihlásite sa do súťaže a nečakáte, že postúpite, a že ju vyhráte. Na čo sa potom vôbec hlásite?
Mňa spievanie veľmi baví, ale tieto súťaže mi neprídu príliš spravodlivé. Človek nemôže vedieť, čo v konečnom dôsledku chcú – či chalana, dievča rockerku , alebo sladkú princeznú. Preto ísť do súťaže s tým, že som prišla a chcem vyhrať – to nejde.
Spievanie je teda absolútne tvoj svet…
Odmalička. Milujem to. Spievam si s kapelami už roky, ale samozrejme, že mala som sen, spievať pre viac ľudí. Hlavne dúfam, že to dobre všetko dopadne, že mi to neublíži a teraz to už naozaj nie je o výhre. Ak to nevyjde tu, určite si cestu presekám k spievaniu inde.
Nebojíš sa nezáujmu po súťaži? Teraz plníte titulné stránky novín, časopisov, ale po súťaži si možno občas spomenie…
Fakt neviem, čo sa stane, mám v kapele skvelých muzikantov, ale v tomto momente neviem, či si ma vôbec niekto všimne, či ma osloví nejaký producent, alebo manažér, to si naozaj netrúfam predpovedať. Skôr sa tak obzerám a nechám sa unášať udalosťami.
Spomínala si spevácke polohy, že nevieš čo sa vlastne hľadá – ty by si sa kam zaradila?
Jednoznačne rockerka (smiech). Paradoxne moje hudobné idoly nie sú ortodoxní rockeri, pretože u nás doma sa mi páči David Koller a zo Slovenska Horkýže slíže. Majú vtipné texty, bola som na niekoľkých ich koncertov, dokonca na jednom podujatí som hrala s mojou kapelou a vystupovali tam Horkýže slíže. Mala som pocit, že toto je vrchol mojej kariéry, spievať na jednom pódiu s touto kapelou.
Rockerka – na čo si najviac dávaš pozor, keď idete na javisko?
Nie je to len otázka javiska, ale aj keď idem vyniesť smeti – musím sa dobre cítiť. Nemám špeciálne úchylky, že vlasy, nechty či 20-centrimetrové podpätky alebo podobne, no pocit, ten musí byť, inak si pripadám ako „blbec“. Jasné aj na javisku sa vždy chcem cítiť komfortne, neznášam oranžovú farbu, nikdy by som sa do nej nenavliekla, pretože naozaj by som to nebola ja. Musí mi to pristať a ešte sa v tom musím aj skvele cítiť, tak vyzerá moja príprava na javisko i von z bytu.
A predsa ako žena na čom ulietaš?
Šperky. Náušnice, náramky, náhrdelníky, všetko to milujem, doslova zbožňujem, keď idem a „cinkám“, lebo som ovešaná ako vianočný stromček. Na to si fakt potrpím.
Zamilovaná?
Momentálne naozaj nie som, nestíham nejako. Stále niekam jazdím s kapelami, spievam a láska sa mi vyhýba. Keď to príde, tak to bude.
V kapele určite máš zaujímavých príťažlivých láskyhodných mužov…
Prvá a hlavná zásada – s nikým z kapely nič mať, chlapi z kapely su tabu.
Čo si vyštudovala a čomu sa venuješ?
Strednú obchodnú akadémiu v Děčíne, ako podnikateľ – manažér a teraz pokračujem na vysokej – Univerzite Jana Evangelistu Purkyně, odbor popularizácia hudby a organizácia hudobného života. Keď som mala 15, rodičia ma šupli na Európsku obchodnú akadémiu, vraj to bude pre mňa dobré, no a vysokú, že si môžem vybrať akú chcem. V každom prípade obchodná škola mi do života veľa dala v rámci fungovania ekonomiky a teraz sa sústreďujem skôr na hudbu.
Rockeri sa zvyknú na vysokú školu vykašľať…
Vzdelanie je veľmi dôležité v živote človeka, i keď sa môže človek uchytiť v živote aj bez vzdelania. Samozrejme aj študentský život vie byť pekne rockerský, takže som na výške, ale skutočne si užívam. V lete zoberieme gitary, víno, ideme hrať do parku, zabávame sa, nemám si na čo sťažovať.
Sex, drogy a rock and roll…
Nepreháňam to s rock and rollom, ja som slušná rockerka (smiech). Všetko s mierou, aby doma nebolo dusno (smiech).
