Egyptská Sakkára nemá povesť top pamiatky akou sa môže popýšiť slávna Gíza, no ak sa vyberiete do Káhiry, bolo by chybou vynechať ju. Kým v Gáze vidí človek perfektne zašpicatené pyramídy, tak tu v Sakkáre vyrastá z piesku stupňovitá pyramída legendárneho panovníka Džoséra. Nielen ona, ale aj celý staroveký areál niekdajšieho významného miesta.
Sakkáru delí od Káhiry asi 30 kilometrová vzdialenosť, no cesta môže bez problémov trvať aj hodinu či viac. Zapchatá premávka sa stala synonymom pre Káhiru a preto si čas netrúfne odhadnúť ani rodený Egypťan. Pred Sakkárou stoji niekoľko malých mestečiek či lepšie povedané dediniek, kde sa ľudia živia poľnohospodárstvom tak ako ich to učili ich starí otcovia. Je to zaujímavý pohľad do života egyptského vidieka, kde neplatí 21.storočia. Neplatí tu dokonca ani to dvadsiate, keď človek zbadá stádo vodných byvolov hĺbiacich brázdu na poli kam zasievajú muži zrno. Niektoré hlinené domčeky držia pokope už len silou vôle, ale takmer pri žiadnom nechýba datľová palma. Netrvá to dlho a odrazu sa medzi palmami vynorí z piesku stupňovitá krása v podobe pyramídy. Slávna Džóserova pyramída je už len na dosah ruky a človek, ktorý ju roky obdivoval na všemožných obrázkov na sebe spozoruje, že srdce bije akosi rýchlejšie. Začiatok areálu sa nesie v znamení egyptských hrobiek. Samozvaných sprievodcov je tu ako maku a takmer každý turista, ktorý sa tu ocitne jedného dostane. Prvá hrobka patrí dvom bratom. Starý strážnik donesie veľký kľúč, nemotorne ho otočí v zámke a ocitneme sa dnu. V prvých sekundách si oči nezvykli na tmu, no akonáhle sa preberú naokolo sa objaví krása s nemým úžasom. Žiarivé farby egyptských majstrov majú čo povedať aj dnes. Hrobka je pomaľovaná a svojim spôsobom tajomná. Vzadu sú umiestnené falošné dvere, to aby duše mŕtvych nikto nerušil, pretože sa do hrobky vchádzalo šachtou pod dverami. Druhá hrobka sa od tejto prvej podstatne líši. Jej vnútro je zdobené sochami, čo je pomerne zriedkavé. Zachytávajú vysokého úradníka vo viacerých etapách jeho života. Hneď pri vstupe je vytesaný do kameňa ako mladý muž a s každým ďalším krokom starne. Je to ako listovať v hrubom albume s fotkami. Sochy mali pôvodne obiehať okolo celej hrobky, ale nevyspytateľná smrť ho zastihla skôr ako svoj plán stihol dokončiť. Kúsok pred Džóserovou pyramídou sa dvíha hŕba kamenia. Aj takto môže vyzerať pyramída, no taká na ktorej sa dosýta pohral nemilosrdný zub času. Chcel dať stavbe pocítiť, že nie ona je večná, ale čas vládne tomuto svetu. Čo si tak musí myslieť faraón Sechemchet pri pohľade na svoju pyramídu? Prečo sa rozpadla práve tá jeho? Teraz nadišiel ten správny čas na to, aby sme sa zoznámili s najznámejšou pyramídou celej Sakkáry. Nikto nezapochybuje že ňou je stupňovitá pyramída faraóna Džósera. Vládol svetu pred 4600 rokmi a takto stará je aj jeho pyramída. Toľko času si obyčajný smrteľník nedokáže ani predstaviť. Koľko generácii musí prejsť? Koľko miest odvtedy zaniklo, znovu sa postavilo na nohy a opäť sa stratili na stránkach histórie? Svojimi šiestimi stupňami dominuje celému okoliu. Geniálny staviteľ Imhotep docielil takúto stavbu tým, že na seba položil šesť podlhovastých mastáb. Kúsok od nej leží menšia Weserkafova pyramída a za ňou pyramída kráľovej Teti. Ani tie nevydržali nápor času. Niekoľko pyramíd sa dvíha aj na horizonte. Sú zahalené obláčikom púštneho prachu a tak z nich vidno len obrysy. Týmto miestom je Abúsir, ktorý sa často spomína aj s úspechmi českých egyptológov. Kto chce opustiť areál starovekej Sakkáry, ten musí prejsť posvätným zádušným chrámom postaveným pre faraóna. Stĺpy pripomínajú rastúci papyrus a dodnes ich tu niekoľko stále stojí. Staroveký Egypt nemusí byť len v knihách, stačí sa vybrať do okolia Káhiry a ožije naokolo Vás.
FOTO: Tomáš Kubuš
