Albánsko sa pomaly, ale isto zbavuje nálepky divokého miesta a čoraz viac otvára svoje brány turistom, ktorí tu nájdu historické pamiatky, nádhernú panenskú prírodu, perfektné more a v neposlednom rade aj zážitky z nepoznanej krajiny. Každá časť Albánska je iná, no ak zavítame na sever, nesmieme vynechať lákavý Shkoder neďaleko brehov Skadarského jazera.
Návštevník po príchode do mesta, ak je jeho prvým albánskym miestom, zažíva mierny šok. Predsudky, ktoré sa spájajú s týmito končinami sa hneď rozplynú a človek odrazu kráča mestom, ktoré je farebné, živé a ukrýva v sebe niekoľko krásnych pamiatok a príbehov. To, že je človek v typickom albánskom meste si uvedomí hneď, pretože sa okolo neho na ceste za niekoľko minút mihne zhruba tucet starých Mercedesov. Albánsko preslávili a dnes sa stali takmer jeho ikonami. Hlavná ulica má niekoľko kilometrov a ako sa pomaly, ale isto odvíja, zahŕňa v sebe okrajové štvrte, ale aj štvrte moderné a tie najstaršie. Dnes má Shkoder nádych moderného mesta za aké by sa nemusela hanbiť nejedna európska krajina. Prvé ulice, prvé námestia a tržnice pripomínajú Taliansko. Mnohí o albánskych mestách hovoria, že sú akoby vystrihnuté z Talianska, len zaseknuté v čase niekoľkých desaťročí. Shkoder je presne takýmto mestom. Ráno sa na uliciach zaplnia kaviarničky, ľudia raňajkujú vonku, len namiesto croissantu si zahryzujú börek plnený slaným syrom a muži tu pri cigarete presedia dlhé minúty, ak nie hodiny. Z hlavnej ulice sa odrazu vynorí vysoká, štíhla zvonica ozdobená hodinovým ciferníkom aj krížom. Hoci sa dnes Albánsko považuje za moslimskú krajinu, na týchto miestach sa dlhé stáročia mieša kresťanstvo s islamom a tak niet divu, že mestá zdobia svätostánky oboch monoteistických vier. Shkoder sa však považuje za akési centrum albánskych kresťanov a preto tu vyrástla aj Katedrála svätého Štefana ku ktorej patrí spomínaná zvonica. Niekoľko mužov sedí v tieni pod stromami a zhovára sa, ale návštevníkom nikto z nich nevenuje pozornosť. Len nedávno prešla rekonštrukciou a tak jej telo dýcha novotou, hoci už na svojom mieste stojí viac než sto rokov. Dokonca ešte v roku 1851 samotný osmanský sultán Abdülmecid I. prispel na výstavbu katedrály. Miestni ju niekedy prezývajú aj Katedrálou Jána Pavla II., pretože sa tu v roku 1993 zastavil a poctil svojou prítomnosťou ich svätostánok. Vonku na ulici sa rozvinula niť života a mnohé obchodíky už pootvárali svoje železné rolety či brány. Najfarebnejšie sú predajne ovocia a zeleniny. Obrovské dyne, melóny, zelené i fialové hrozno, broskyne, všetko pri dotyku nádherne rozvoniava a ceny sú tu minimálne o polovicu nižšie než u nás. Iní predávajú vo svojich obchodíkoch ryby z neďalekého Skadarského jazera či Jadranského mora a vedľa dostať šunky, salámy a domáce syry. Najmä na tie sú Albánci hrdí a radi Vás nimi pohostia či už na raňajky alebo aspoň na ochutnávku pri nakupovaní. Staré mesto Shkoder je skutočným Talianskom. Úzke dláždené uličky sa prepletajú navzájom a do ulíc vytŕčajú kovové balkóny s vyvešaným prádlom. Ticho občas pretne prechádzajúci moped či auto. Na začiatku promenády zvanej Sheshi stojí mešita Ebu Beker v tradičnom osmanskom štýle s dvomi štíhlymi minaretmi. Dnu kráča dvojica mužov s čiapočkami na hlavách a o chvíľku miznú za ťažkou bránou. Len neďaleko odtiaľto stojí socha Matky Terezy, ktorú považujú Albánci za jednu zo svojich najslávnejších rodáčok. Nenarodila sa tu, ale v Skopje, no na mnohých albánskych námestiach či uliciach môžeme nájsť jej meno. V bočnej uličke sem tam stoja vytiahnuté stoličky a takmer vždy na nich niekto sedí. Číta sa noviny, vychutnáva kávu alebo len tak sleduje mesto pred sebou. Niektoré staršie ženy majú na sebe zásteru a vlasy schované do tradičnej šatky, ale väčšina žien a najmä mladých dievčat nosí sukne či džínsy. V nenápadnej uličke sa objaví aj ortodoxná katedrála, pretože aj pravoslávna menšina tu má svoje zastúpenie. Akoby sa tu v Shkoderi stretával celý svet.
Pripravil Tomáš Kubuš
