Autorka aktuálnej knižnej novinky 77 tradičných receptov Silvia Pilková sa narodila v Banskej Štiavnici, no vyrástla v Bratislave. Od detstva sa zaujímala o varenie, recepty, naše tradície a históriu. Má na konte niekoľko kníh o tradičnej slovenskej kuchyni a prispieva tak v zachovaniu nášho gastronomického dedičtstva, čo je vlastne jej splnený sen.
Prezraďte na úvod, čo nás v knihe čaká?
V prvom rade rozmanité recepty na tradičné jedlá, ktoré si môžete s chuťou navariť z bežne dostupných surovín. Dozviete sa však aj to, že naši predkovia dávali jedlám krásne názvy, že bryndzu spoznali až koncom 18. storočia a spočiatku chutila ako tvrdý syr, alebo že v našej tradičnej kuchyni nájdete aj kúsok Osmanskej ríše, Bulharska či Talianska…
Čím si váš získali tradičné slovenské recepty, že ste sa rozhodli zverejňovať ich prostredníctvom kníh?
Počas nakrúcania televíznej relácie som precestovala celé Slovensko a recepty som dostávala od ľudí, najčastejšie od babičiek. Povedala som si, že stoja za to, aby sme ich zverejnili, keď už sú zachované v ich domácich archívoch a posunúť ich ľuďom, nech skúšajú.
V súčasnosti sú moderné trendy vo varení a pečení – nepoužívať bielu múku, biely cukor, ale všelijaké náhrady… Ako prijímate tieto „pokroky“?
Samozrejme používam doma všetko, čo je v receptoch, veď sú tradičné, takže a nevyhýbam bielej múke, cukru. Priznám sa, mám vyskúšanú aj špaldovú múku, aj trstinový cukor, ale urobím to raz za čas, beriem to ako ozvláštnenie. Nie je to však môj bežný jedálniček. Robila som nedávno slivkový koláč so špaldovou múkou a nebolo to ono (smiech). Milujem poriadne „echtovné“ veci. Moja babka zomrela nedávno ako 94-ročná a jedla tradičné slovenské jedlá. Takže ma nikto nepresvedčí, ak človek poriadne je, ale má aj energetický výdaj, robí a nevyvaľuje sa v posteli, že to nespáli a telo to nezvládne.
Vašou doménou je varenie, ale určite si občas potrebujete od neho aj oddýchnuť, čo vás zaujíma?
Knihy nielen píšem, ale som vášnivá čitatelka. Čítam nielen kuchárske knihy, ale aj beletriu, to ma naozaj veľmi, veľmi baví. A ak sa mi podarí vybehnem so svojím psom do prírody, kde sa snažím zhodiť, čo som doma pribrala. Nie celkom úspešne, ale aj snaha sa cení (smiech).
Na extrémne premeny to ešte nieje…
Ďakujem krásne, potešili ste ma.
Keď sa vám niečo podarí chcete sa odmeniť, čo si doprajete – nákupy, alebo máte niečo lepšie?
Nie sú to ani topánky, ani kabelky, ani parfémy, ale milujem masáže. Som pomerne vysoká, pri pečení a varení sa veľa zohýbam, tak sa snažím každé dva týždne chodiť na masáž nôh. Chodím k Číňanom a neviem si ich vynachváliť. Ale samozrejme mám aj iné babské úchylky – najradšej chodím s mojimi parťáčkami Katkou Nádaskou a Ivanou Adamcovou, ktoré mi aj dnes pokrstili knihu, na vínko. Sadneme si v starom meste niekde vonku, zapálime cigaretky, dáme červené vínko a preberieme všetko a každého (smiech).
Anna Olvecká
