Najväčšie talianske jazero Lago di Garda alebo ak chceme Gardské jazero by sme museli hľadať na severe krajiny tam, kde ustupujú vrcholky Álp a vystierajú sa do rovín, aby prešli do úrodnej Pádskej nížiny. Lago di Garda nie je obyčajným jazerom, pretože okolo neho vyrástlo niekoľko historických skvostov spomedzi ktorých je najznámejším letoviskom príťažlivé mestečko Sirmione.
Najznámejším strediskom na brehu Gardského jazera je bez akýchkoľvek námietok malé, no útulné mestečko Sirmione. Zaujme polohou, pretože kým ostatné mesta ležia priamo na brehu, Sirmione sa rozprestiera na úzkom výbežku zasahujúcom niekoľko kilometrov do jazera. Až na konci prstu sa dvíhajú domy, zvonice a pevnosť starého mesta. Niektoré miesta majú svoje najkrajšie pamiatky a ťaháky roztrúsené v uličkách, aby ich človek hľadal, ale Sirmione vytiahne svoj stredoveký hrad Rocca Scaligeri z 13.storočia hneď na začiatku. Je totiž pomyselnou bránou do mesta a nikto sa nevyhne prechodu kamennou bránou za ktorou sa rozlejú dláždené, farebné uličky ozdobené kvetmi a malými obchodíkmi. Hradné múry sa dvíhajú z vodnej priekopy a na hladine sa nádherne zrkadlia hranaté veže. Čajky si posadali na hradby a pod nimi sa kýva niekoľko malých lodí čakajúcich na turistov, aby s nimi spravili okružnú plavbu jazerom. Stredovekú pevnosť nechala postaviť bohatá aristokratická rodina Scaligerov, ktorá vládla v neďalekej Verone. Z vonku pôsobí hrad ako nedobytný a priťahuje pohľady azda všetkých návštevníkov oddychujúcich v reštauráciách priamo na námestí. Prázdne nádvorie ústi do schodov a tie po pár minútach zastavia v najvyššej z veží. Krajší pohľad na Sirmione sa nájsť už nedá. Tieň veže padá cez pevnosť a v jej zadnej časti sa dokonca vyrysoval dômyselný prístav ukrytý za hradbami. Na strane druhej sa zase úzky výbežok posiaty mestom zabára hlbšie do jazera. Staré mesto je plné tradičných domov, hnedých striech nad ktorými stojí zvonica kostola a v diaľke vyrástol pahorok ozdobený hustými korunami stromov, kde mal svoju vilu aj rímsky spisovateľ Catullus. Uličky Sirmione sú presne také ako si ich človek vysníva. Talianska Lombardia v tomto nikdy nesklame. Majú v sebe kúsok romantiky z Verony, nádych talianskeho vidieku v podobe domácich reštaurácii a nechýba im ani výhľad na jazero nad ktorými vyrástli zvlnené pahorky. Pôsobia idylicky. Mnohé domy zdobia pastelové farby a stalo sa pomaly pravidlom, že takmer každý dom má v sebe aspoň malý obchodík. Nielen so suvenírmi, ale niekde sa predávajú domáce cestoviny, bylinky, koreniny, ovocie, zeleninu, keramiku, no nechýbajú ani butiky, topánky, kabelky či kaviarne s dvomi, tromi stolíkmi vyloženými do ulice. Aj tu medzi uličkami sa skrývajú odkazy histórie v podobe starých ruín rozpadnutých kostolíkov či stôp Rimanov. Koniec úzkeho polostrova sa nesie v znamení vily rímskeho básnika Catulla. Rozvaliny niekdajšej vily zaberajú pomerne veľkú plochu. Staré olivovníky sa vlnia vo vetre prichádzajúcom z jazera a starovekými cestami kráčajú popod oblúky návštevníci. Vila patrí medzi najkrajšie príklady rímskej architektúry na severe Talianska. Na prelome letopočtov v nej žil rímsky básnik Catullus a aj tento fakt jej pridal na obľúbenosti. Len pár metrov od nej sa brehy zvažujú do Gardského jazera a za pekného počasia vidno aj na protiľahlý breh posiaty domami ukotvenými v pahorku. Uličky Sirmione opäť zvedú k prechádzke. Niektoré končia pri drevených mólach s odstavenými loďami, no iné sa rozplynú na námestí s niekoľkým reštauráciami. Patria k talianskemu životu. Sadnúť si medzi domácich, ochutnať ugrilovanú, čerstvú rybu priamo z jazera a zapiť si ju miestnym bielym vínkom Lugana.
FOTO: Tomáš Kubuš
