Bulharská Sofia nikdy nebude európska destinácia číslo jedna, ale má v sebe niečo príťažlivé, čo dokáže ľudí zlákať. Balkánska metropola tak bude vždy v tieni miest akými sú Londýn, Paríž či Barcelona, ale kto sa odhodlá dať Sofii šancu, ten sa dostane do pekného, zaujímavého mesta, ktoré sa môže popýšiť pamiatkami, za aké by sa žiadne iné mesto nemuselo hanbiť.
Hlavné ulice bulharskej metropoly žijú svoj život podobne ako iné veľké mestá. Ráno sa tu každý náhli do práce, presadá z električky na autobus, autá zaplnia cesty a v kaviarňach sedia ti šťastnejší, čo sa nemusia ponáhľať. Stačí vystúpiť na veľkej železničnej, alebo na novej, modernej autobusovej stanici a dav vás strhne tým správnym smerom, priamo do centra mesta.
Aj napriek tomu, že Sofia je najväčším bulharským mestom, v ktorom žije takmer 1,3 milióna obyvateľov, nie je tu cítiť preplnenosť. Príjemnú panorámu Sofie dotvárajú zelené kopce, ktoré ešte na jar bývajú pocukrené snehom. Nad mestom sa dvíha vrch Vitoša a niet divu prečo sa tu takmer pred 2000 rokmi usadili mnohé keltské kmene. Podobnú polohu im mohli ostatné mestá len závidieť.
Hlavná tepna mesta, Maria Luisa sa zahryzáva viac a viac do centra mesta a čim je človek bližšie, tým krajšie Sofia so svojimi starými budovami pôsobí. Sem – tam sa objaví hotel, zmenáreň, kasíno, či nočný klub, takže to tu nežije len ráno, ale najmä večer a vtedy celé okolie žiari neónovými farbami a nápismi. Akonáhle človek pred sebou uvidí kamenné levy strážiace most, vie, že je srdcu mesta na správnej stope. Most pretína maličkú riečku Vladaiska vlniacu sa okrajom starého mesta. Stará Sofia je skutočne očarujúca. Dýcha storočiami, kedy v Európe vládol klasicistický štýl a ten vryl svoje pazúry do divadiel, námestí, fasád aristokratických budov a všetko naokolo obklopil parkom.
Babka na rohu námestia predáva kvety a ďalšia kúsok od nej zase skvelé domáce koláče, ktoré rozvoniavajú do diaľky. Pouliční predajcovia zo Sofie nevymizli, a to je dobre, pretože aj oni dotvárajú jej dušu.
Najkrajším divadlom mesta je staré divadlo Ivana Vazova, ktoré sa dokonca stalo Národným divadlom. Jeho červené steny prijemne kontrastujú so zelenou strechou stavby a kúsok od schodiska stoji chlapík hrajúci na husle. Zapadá sem ako malá skladačka, bez ktorej by pohľad na divadlo akoby nebol kompletný.
V Sofii prevláda pravoslávne kresťanstvo a aj ten, kto by to vopred netušil, by na to skôr či neskôr prišiel. Z malého námestia sa dvíha staručký, historický kostolík Sveti Georgi zo 4.storočia, ktorý si pamätá ešte aj byzantských cisárov, či osmanských dobyvateľov, ktorí si o niekoľko storočí neskôr podmanili takmer cely Balkán a rozprestreli nad nim vlajku ozdobenú polmesiacom. Dodnes tu po nich zostala stará, historická mešita Banya Baši zo 16.storocia, na ktorej spolupracoval aj geniálny osmanský architekt Mimar Sinan.
Kráčame mestom ďalej do jeho vnútra, naokolo sa roztiahli reštaurácie, butiky, aj malé obchodíky a tu vidno ako pekne Sofia žije. Akoby bolo cele srdce mesta vycentrované do jedného námestia, kde stoji symbol celej krajiny v podobe nádhernej Katedrály sv. Alexandra Nevského. Zrástla s mestom ako Eifelovka s Parížom a tradične sa hovorí, že kto nebol pri katedrále, ten akoby ani nebol v Sofii. Krásu impozantnej ortodoxnej katedrály podčiarknu jej ohromné zlate kupoly, ktoré priťahujú slnečné lúče a nádherne ich od seba odrážajú, až má človek pocit, že sa celá stavba pri pohľade z diaľky trblieta. Katedrála len minulý rok oslávila svoju prvú storočnicu, no štýl, v ktorom ju postavili reflektuje tradičnú byzantskú architektúru, takže môže svojim výzorom klamať. Pomaly vkročíme dnu a prvý závan patrí medovým sviečkam, ktoré sem prichádzajú veriaci páliť. Krásne voňajú a ich vôňa dokonale naplnila chrám posiaty freskami. Všetky steny naokolo na sebe nesú obrázky a výjavy biblických príbehov. Centrum chrámu samozrejme patri drevenému ikonostásu, ktorý musí chrámu dominovať. Zišlo sa tu pomerne veľa ľudí – od turistov až po domácich, ktorí prišli pobozkať zázračné ikony. Blíži sa večer a vtedy je v Sofii najlepšie sadnúť si, vyhliadnuť reštauráciu a nechať sa unášať vlnou skvelej bulharskej kuchyne v podobe šopského šalátu, pleskavice, či skvelými mäsovými guľôčkami v omáčke. Sofia dokáže svojho návštevníka zabaviť.
FOTO: Tomáš Kubuš
