Obľúbený nielen v kolektíve, aj ale aj v médiách. Jeho umelecký, ale i súkromný život dal bulváru množstvo príležitostí, aby si na ňom doslova zgustli.
Dva rozvody, tri deti, smrteľná dopravná nehoda, vzťah s o 25 rokov mladšou slečnou i jeho súčasný vzťah s Erikou Judínyovou – to sú dôvody, prečo plní stránky novín a časopisov.
Štefan Skrúcaný prehltol niekoľko horkých súst, dnes však pôsobí veľmi spokojne, vyrovnane ba až pokorne.
Vytratili ste sa z televíznych obrazoviek, ako vyzerá váš pracovný a ako nepracovný deň?
Mám sa dobre, snažím sa mať okolo seba pozitívnych ľudí a kamarátov a každý takýto človek v mojom okolí, je pre mňa prínosom. Žijeme veľmi rýchlu dobu, ak sa aj o človeku vyjadríme, že je dobrý, ide to skôr jedným uchom dnu a druhým von, ale naozaj stretnúť dobrého človeka, je zázrak. Snažím sa nimi obklopovať a samozrejme im priateľstvo opätovať, vložiť do kamarátskych vzťahov skutočné priateľstvo, toleranciu, spoľahlivosť. Rovnako aj každý deň považujem za malý zázrak, že sme tu, že žijeme dobu, ktorú žijeme, len nechápem množstvo zloby, nenávisti a nevraživosti, ktorá nás obklopuje.
Existuje nejaký recept ako sa zbaviť ľudí, ktorí vám život nie obohacujú, ale skôr komplikujú, prípadne si nezaslúžia byť súčasťou vášho života?
Je to vec, ktorá postretne každého z nás. Mám možno tú zlú vlastnosť, nie som konfrontačný typ. Mňa aj keď niekto oklame, okradne, zradí najhlbším spôsobom, neriešim to konfrontačne. Nedokážem zdvihnúť telefón a vynadať mu, ale pomaly, potichu ukončím komunikáciu. Podľa mňa, nemá zmysel na niekoho kričať, nadávať mu, urážať ho, snažím sa ho pomaly vytesniť z môjho života a pritom sa udržať v normálnom psychickom stave.
Okrem psychického stavu máte skvelý aj fyzický stav…
…ďakujem…
Vzbudzuje to aj pozornosť médií., prezraďte nám, čo všetko robíte preto, aby ste sa dôstojne vyrovnávali s pribúdajúcimi rokmi…ani vlasy si nefarbíte?
U mňa je to podobné ako u mojej partnerky Eriky Judínyovej, genetická predispozícia, lebo ja som od prírody lenivý. Možno niečo málo by som pripísal, obdobiu z dospievania, kedy som robil množstvo športov, atletiku, hokej – chlapec z Trenčína, ak nehral hokej, akoby ani nebol, vodáctvo, spoločenský tanec a odvtedy žijem z toho. Odvtedy sa denne „modlím“, aby ma genetika nezradila a aby všetko ostalo ako je (smiech). Asi pre desiatimi rokmi som urobil pokus, začal som chodiť do fitnescentra. Asi rok som to vydržal, ale našťastie neprejavilo sa to. Nemám sedavé povolanie, behám po javisku, tancuje, spievam, moderujem…
V aute sa však nasedíte dosť…
To je pravda, dokonca z recesie hovorím, že nie som spevák, herec, moderátor, ale vodič, ktorý občas zastaví a niečo odmoderuje, zaspieva a zahrá.
S Erikou pôsobíte veľmi šťastne, hoci váš vzťah mnohí považovali spočiatku za mediálnu hru. Zvyknete aj riešiť, kam ďalej by sa mohol posunúť váš vzťah . svadba, deti…?
Vzťah s Erikou je skvelý v tom, že nie sme tínedžeri, že sme ľudia, ktorí majú niečo za sebou. Vznikol z kamarátstva a priateľstva, zaujímavým, kompaktným a nenásilným spôsobom. Možno je to o to príjemnejšie. Z Eriky cítim lásku, rozvážnosť, spoľahlivosť, priateľstvo, som presvedčený, že sa na ňu kedykoľvek môžem spoľahnúť, a to sú veci, ktoré mi v posledných rokoch chýbali. A úplným „balzamom na dušu“ je pre mňa Erikin vzťah k mojim deťom. Chápe,že pre mňa vždy boli a budú mimoriadne dôležité moje tri deti, chápe že z môjho života nikdy nevymiznú ich matky, ktoré si nesmierne vážim a robím všetko preto, aby sme mali korektné vzťahy. Tí, čo majú za sebou rozvod vedia, že to nie je vždy jednoduché. A aj za cenu strát a dezinformácií, ktoré občas prinesú médiá, pokojne a pokorne kráčam ďalej. Snažím sa dokazovať mojim blízkym, že si ich vážim, že ich mám rád, a že majú v mojom živote pevné miesto.
Pozornosti médií ste si užili možno aj viac ako vám bolo milé. „Keby“, je to vždy len v rovine teórie, ale predsa… Mať súčasné skúsenosti, vybrali by ste sa znovu cestou, ktorú ste absolvovali?
Veľmi dobrá otázka (smiech). Dnes sú médiá aj celý život nastavené inak, ako v rokoch 1979-1980, kedy som sa rozhodoval pre štúdium na vysokej škole a vybral som si VŠMU. Vtedy neexistoval bulvár, doslovný mikroskop, ktorý pomaly mapuje každý váš krok, bez ohľadu na čas a miesto. Dnes by som uprednostnil súkromie, možno by som ostal na Vysokej škole technickej, bol by zo mňa stavebný inžinier a projektoval by som diaľnice, oveľa lepšie ako tí, ktorí chcú „ušetriť “ (úsmev).
