Herec, spevák, moderátor Štefan Skrúcaný má práce nad hlavu. S manželkou Erikou oslávia čoskoro prvé výročie svadby a nedávno prijal účinkovanie vo veľkom televíznom projekte, ale i v muzikále z francúzskeho dvora. O oboch sme podebatovali.
Čoskoro sa na televíznej obrazovke objavíte v projekte Tvoja tvár znie povedome, priznám sa, názov som si niekoľkokrát prečítala, kým mi došlo o čo asi ide, takže predstavte nám projekt…
Ide o zvláštny názov, možno jemne mätúci, v každom prípade v programe budú účinkujúci napodobňovať domáce i zahraničné spevácke hviezdy. Hlasovo je to na nás, interpretoch, vizuálna podoba bude dielom štábu maskérov.
Aká bola vaša prvá reakcia, keď vám z najsledovanejšej televízie zavolali, že majú projekt a chcú, aby ste v ňom účinkovali?
Milé prekvapenie, paródie a napodobňovanie ma vždy bavili. Potom som si uvedomil po premiére muzikálu Madam de Pompadour na Novej scéne, kde spievam a hrám kráľa Ľudovíta XV., že udržať sa hlasovej kondícii po desať týždňov nebude jednoduché. Práve po premiére som pocítil miernu hlasovú indispozíciu, pretože tej práce naozaj je veľa.
Máte už nejaké konkrétne meno interpreta, ktorého budete napodobňovať?
Nie, mená ešte nepoznáme.
A máte takého, ktorého by ste vyslovene chceli robiť?
Ani nie, ale keďže nemám dokonalú angličtinu, preferoval by som českých a slovenských spevákov…
…a takmer všetkých poznáte osobne…
Aj to, a pozná ich aj širšie spektrum divákov, ak vynecháme najväčšie zahraničné hviezdy.
Odpadli by ste, keby vám pridelili niektorú z vašich piesní, máte ich na konte neúrekom…?
(Smiech) Nepredpokladám, že siahnu do týchto archívov, ale priznám sa, neviem ako by som zvládol napodobňovať sám seba?! Asi by som si musel vypiť (smiech).
Vráťme sa k Ľudovítovi XV., ako ste sa zžili s postavou?
Tento muzikál je hlavne o kamarátstve. Sisa Sklovska mi zavolala, keď som šoféroval, že sa ide robiť muzikál o Madam de Pompadour, či by som si v ňom zahral. Súhlasil som bez toho, aby som sa na niečo vypytoval, lebo Sisa je naozaj kamarátka. Potom som premýšľal, čo som vlastne sľúbil, naštudoval som si historické súvislosti. Bavili ma emócie, intrigy, závisť, nenávisť, ktoré sú staré ako ľudstvo samo. Na javisku sa stretla výborná partia, či už Maroš Kramár, Jožo Vajda, Stano Král, s ktorým sa alternujem, Lucka Vráblicová a ďalší. A musím priznať – príjemne prekvapila ma mladá generácia tanečníkov a hercov, ktorí sa tam objavili.
Kostýmy sú veľkolepé, vedeli by ste si predstaviť žiť v dobe Ľudovíta XV.?
Kostýmy sú top tohto predstavenia, napokon Ľudka Városová je legenda kostýmového návrhárstva, ale asi nepoviem nič nové, že rifle a tričká mi vyhovujú ďaleko viac ako sukničky a zdobené saká (úsmev). Noblesu a džentmenstvo, ktoré sa zo života mladých mužov vytráca, by som z tohto obdobia bral.
Milostná scéna madam Pompadour a kráľa je na javisku – pre mňa – doslova krásna, choreograficky jemne perfektne zvládnutá, napriek tomu som si prečítala bulvárny titulok – že orgie na javisku… Čo vy na to?
Zaskočil aj mňa, na druhej strane som pochopil, že čitateľa treba šokovať. Na dobu, v ktorej sa dej odohráva, bol to dvor obscénností, dekadencie, by som si tú scénu vedel predstaviť oveľa divokejšiu, ako je v muzikále. Myslím, že naozaj režisér Kákoš nezachádzal do obscénností, nakoľko muzikál je noblesný žáner, verím že to bolo príjemné a jemné.
Bulvár zase preháňal, Sisa na tlačovke povedala s nadhľadom, ale aj skúsenosťami, že intrigy, závisť i nenávisť si treba zaslúžiť. Prešli ste s životom rôznymi etapami, dá sa obrniť voči vplyvu bulváru?
Podľa mňa celkom nie a priznám sa, vždy keď hrozí titulka alebo článok, nielen negatívny, ale i pozitívny, obrazne povedané, musím si dať aspoň pol tabletky, aby som pokojne spal (úsmev). Bol by som rád, keby mi to bolo jedno, žiaľ, nie som z toho cesta. Mrzí ma hlavne to, že čitatelia si urobia názor na človeka bez toho, aby ho stretli, nedajbože ešte s ním prehodili dve-tri vety, je to povrchné a smutné.
Možno samotný človek by sa s tým aj vyrovnal a povedal si „nech“, ale každý má príbuzenstvo – deti, súrodencov, rodičov…
To je okruh ľudí, ktorých nevidno. Keď viem, že sa niečo chystá, v prvom rade volám mame, ktorá pred pár dňami oslávila osemdesiatku, že nebude to tak, ako sa dočíta, alebo ako jej to odinterpretujú známi. Je to zložitý proces aj po rokoch. Našťastie moja dcéra aj synovia sú dosť veľkí a aj otrlí, vnímajú podobné veci s nadhľadom.
Pripravila text a foto Anka Olvecká
