Taškent, hlavné mesto Uzbekistanu, nebude nikdy najkrajším mestom sveta, no aj napriek tomu stojí za to, aby sa tu človek zastavil a nechal sa vtiahnuť do víru diania. Mieša v sebe krásu islamskej architektúry, sovietskej éry a medzi najpozoruhodnejšie miesta celého Taškentu patrí obrovské trhovisko Čorsu, ktorému musí podľahnúť každý kto sa tu ocitne. Práve tu zažije človek chaos pestrého, stredoázijského trhoviska.
Taškent síce nemá veľmi veľa pamiatok, no tie ktoré ukrýva vo svojich uliciach rozhodne stoja za to. Neďaleko centra mesta sa z rozľahlého námestia dvíha náboženský komplex zvaný Chošt Imom. Tyrkysové kupoly, tisícky kachličiek poprepájaných do orientálnych vzorov, tvarov a starobylo dýchajúce stavby. Vysoké tehlové minarety sa dotýkajú sýtomodrého neba ozdobeného bielymi chumáčmi oblakov. V tieni histórie sedí skupinka mužov v typických uzbeckých čiapočkách a horlivo diskutujú. V menšej medrese našli svoje útočisko predajcovia suvenírov a jeden z nich pred očami vyrába drevené stojany na Korán a hrdo prezentuje svoje výrobky. V oproti stojacej knižnici je uložený najstarší Korán na svete. Nie v Saudskej Arábii, Egypte, Sýrii či Iraku, ale priamo tu v Uzbekistane! Táto cenná pamiatka pochádza z roku 655 a do Uzbekistanu ho priniesol z irackého Bagdadu slávny dobyvateľ Timur Veľký. Kým tu v Chošt Imom sa človek ponorí do dávnej histórie, na opačnej strane mesta stojí Námestie Nezávislosti, kde sa spája monumentálna sovietska minulosť mesta s novou víziou moderného Uzbekistanu. Je tu pomerne veľa ľudí. Prechádzajú sa, sadnú si do tieňa stromov alebo na okraj fontány a namáčajú si nohy, zatiaľ čo si vychutnávajú ruskú zmrzlinu. Na miernom kopci stojí obrovská biela budova Senátu. V týchto miestach usporadúva prezident Islam Karimov oslavy nezávislosti za prítomnosti tisícok ľudí. Aj okolité priestory zdobia fontány a neodmysliteľné kvety. Tie nádherne ladia so šatami žien a dievčat. Veľa z nich sa oblieka do tradičných farebných šiat, avšak šatku cez vlasy si prehodí len máloktorá. V moderných častiach mesta zase dievčatá milujú to čo v Amerike alebo v Európe. Obľúbenú sú tu sukne, dokonca miestami aj minisukne a hoci je Uzbekistan islamská krajina, islam tu berú mnohí vlažne. Zlatý glóbus so zvýraznenou mapou krajiny na vrchole kamenného pomníka sa stal akýmsi pomysleným symbolom nezávislosti. Skôr či neskôr návštevník skončí na prekrásnom bazáre Čorsu, ktorý pulzuje v starom meste. Dievčatá a ženy s úsmevom ponúkajú zeleninu alebo ovocie. Dedko sedí za nízkym stolom plným bronzových kanvíc, ktoré ho takmer celého zakrývajú. Pri zlatých kolesách miestneho chleba sa háda dvojica mužov a malý chlapec s vypätím všetkých síl tlačí pred sebou škrípajúci vozík. Do toho sa cez strechu dostávajú slnečné lúče a osvetľujú zvírený prach. Práve oni dodávajú miestu akési pozlátko histórie. Takto nejako mohli vyzerať aj ostatné trhy na slávnej Hodvábnej ceste. Celý bazár vyzerá na prvý pohľad ako spleť chaosu poprepájaného do neurčitých celkov, ale odrazu sa človek prejde a všetko pochopí. Všetko tu má svoje miesto. Jeden roh patrí zelenine, druhý ovociu, na týchto stolíkoch sa predávajú vajcia a pod kupolou majú ryžu, syr, sušené ovocie a koreniny. Presne ako v hypermarkete, kde má všetko svoj regál. Medzi davmi sa miešajú veksláci ponúkajúci o niekoľko stoviek somov lepší kurz než v ktorejkoľvek banke a sú tu aj policajti, ktorí pískajú na ženy predávajú priamo zo zástery. Niektorí sa už na dnes balia, no iní majú stále pred sebou rozložené vrecká s ryžou, čajom, korením a orieškami. Z malých podnikov sa dvíha vôňa dreveného uhlia. Čoskoro sa zaplnia ľuďmi, aby si posedeli pri nekonečných miskách čaju a pri typickom šašlíku. Čorsu žije od rána do večera. Každé mesto by malo mať takéto miesto, ktoré ho udržiava pri živote. Aj Taškent je vďaka nemú živší a farebnejší a dokáže pritiahnuť turistov.
FOTO: Tomáš Kubuš
