Spisovateľka Tatiana Bedušová vypravila do sveta čitateľov svoju knihu pod názvom Malé zázraky na každý deň. Medzi jej zázraky patrí rodina – manžel, dve dcéry, zaťovia, vnučka a vnuk a psychotronika. Žije v rodných Leviciach, hoci časť života pracovne prežila v Bratislave v riadiacich funkciách, venovala sa ľudským zdrojom a krízovému manažmentu.
V biopoli ľudského tela hľadá rovnováhu a pomáha ľuďom nájsť cestu ako sa tešiť zo života aj popri trápeniach či chorobách. Venuje sa fyzioterapii, biodiagnostike, geopatogénnym zónam, karme a výkladu snov. Jej životným krédom je – s láskou v srdci človek zvládne všetko. Knihu nekrstila, ale uviedla do života a vybrala si exceletné sudičky – Alenu Heribanovú, ktorá o knihe povedala– ak pomôže len jednému čitateľovi, malo to celé zmysel a Joža Ráža, ktorý bol pragmatickejší a knihe zaželal komerčný úspech.
Čo dnes trápi ľudí, s čím za vami najviac prichádzajú?
Predsa láska, jej nedostatok. Je mi smiešno-smutne, keď za mnou príde človek a presne vie, ako by mala vyzerať jeho láska, čo by mala robiť, ako sa správať a vtedy ho šokujem otázkou – čo ste preto urobili vy? Väčšinou dostanem odpoveď – ja? Veď ja si vyberám… Na to mám jedinú odpoveď – a ešte dlho si vyberať budete.
Nie každému sa vaša komunikácia musí páčiť, dverami ešte nik nebuchol?
Doslova a do písmena nie, ale cítila som, že niektorí chceli.
Žijeme v dobe, kedy sa skoro nič nestíha, ľudia sa naháňajú v práci oveľa viac ako je zdravé, napriek tomu, akoby rástol počet tých, ktorí sa utiekajú práve k duchovnu a k ľuďom ako ste vy…
Je to pravda a zaujímavé je, že mnohí ma prosia, aby som nikomu nepovedala, že boli za mnou, akoby sa za to hanbili. Samozrejme to rešpektujem.
Ako ste sa dostali k témam, ktoré prezentujete vo svojich knihách – vaše prvé dielo bolo Snár – ťaháky z vesmíru, teraz ponúkate čitateľom Malé zázraky na každý deň, ktoré ľuďom pripomenú, alebo ich navedú na skutočnosť, že každý z nás má schopnosť ovplyvniť svoje bytie?
To neprišlo, nedostala som sa k tomu, je to súčasť mňa, ja tak žijem, tak som sa narodila.
Ako tak ste sa narodili?
Vnímam to, čo druhí nevnímajú a vlastne, že to nevnímajú, bolo pre mňa divné. Pripadám si úplne normálna a skôr sú pre mňa iní ľudia, ktorí toto všetko nevnímajú, hoci väčšinou považujú za inú mňa.
Prejavili sa tieto vaše schopnosti vnímania už v detstve?
Už ako dieťa som cítila, kto napríklad zomrie a aj som to povedala. Nebrali ma vážne, veď dieťa si hovorí, čo hovorí, ale ten človek naozaj po čase zomrel. Neskôr som sa naučila, že o tom nemám hovoriť. Sama som prešla závažným ochorením, o ktorom sa nebudem bližšie rozširovať, poviem len toľko, že mi choroba zachránila život. Som chorá, ale šťastná, pretože práve počas choroby som si mnohé veci uvedomila, prehodnotila a zrovnala.
Akým spôsobom pomáhate chorým, pretože nie ste liečiteľka, neprikladáte na telo pacienta ruky a podobne…
V prvom rade sa s nimi veľa, veľa rozprávam, vtedy zistím, či je problém v psychike, v strave, či je to v spôsobe života, lebo choroba vzniká v myslení. Aj keď stále veľa ľudí je dnes ešte nastavených tak, že idú k lekárovi, zjedia predpísanú alebo odporučenú tabletku a myslia si, že je všetko v poriadku. Nejdú do hĺbky problému. Na základe týchto rozhovorov odporučím človeku čo by mal vo svojom živote zmeniť, či stravu alebo myslenie, potom už záleží na každom ako naloží s informáciami, ktoré mu poskytnem. Nie všetkým sa to páči, lebo čakajú, že tú mravenčiu prácu, ktorá je potrebná, urobím za nich ja.
Okrem toho, že takto pomáhate, ste sa rozhodli svoje poznatky zvečniť formou kníh, kedy sa zrodil vo vás podnet na písanie?
V škole, čo si spomínam. Mala som učiteľku slovenčiny, ktorá nemala pre mňa pochopenie, pretože ja som si veľa čítala, písala, robila som si čo som chcela,žila som akýsi svoj život. Nemali sme sa rady. Snažila sa ma zaradiť do bežného šuflíčka, mali sme prudkú výmenu názorov. Ja si však hovorím, že mňa vesmír veľmi ľúbi, dostala som sa k učiteľovi, ktorému sa môj prejav veľmi páčil, veľmi ma podporoval v tom, akou cestou idem. V tom najlepšom slova zmysle ma doslova nútil, aby som pokračovala vo svojich aktivitách, rozvíjala ich, chodila som na recitačné preteky, nesmierne som mu vďačná.
Kde všade ste zbierali materiály, čo ste študovali?
Nič som neštudovala, nikde nezbierala materiály, všetko čo v knihe nájdete je zo mňa, o mne, moje vlastné zážitky, skúsenosti. Samozrejme ľudia mi nosili rôzne knihy, že toto si určite prečítajte, lebo je to ako by ste to hovorili vy. Ja hovorím, že universum je jedno, a keď sa dostanete do toho správneho informačného systému, tak hovoríme všetci vlastne tou istou rečou.
Ako je to s vami, keď problémy neobídu iste ani vás, dokážete sama sebe pomôcť?
Samozrejme, je to o to ťažšie, že sa musím odosobniť, sama sebe povedať čo je zlé, ale vďaka tomu som tu.
Najťažšie je pomenovať pravým menom problém, až potom je možné ho riešiť.
Jednoznačne, musíte problému dať to pravé meno, rozpitvať ho, definovať a neskrývať sa. Ľudia sa skrývajú a hľadajú vinníka vždy niekde inde. Pritom je to všetko v nás samotných, je to uhol pohľadu, ako chcem žiť, uvedomte si jednu vec – v momente svojej smrti budete odchádzať sami. Nikto vám s tým nepomôže.
Čo by vaša kniha Malé zázraky na každý deň mala dať, priniesť čitateľovi?
Hlavne si uvedomiť, že človek si môže za všetko sám, nehľadať vinníkov tam, kde nie sú, sformulovať si svoje myšlienky, ujasniť si, čo chceme a prečo to chceme. Nie robiť veci preto, aby sme sa zapáčili iným, ale robiť ich naozaj pre seba, pre svoju radosť. Nehľadieť na to, čo povie ten alebo onen, lebo všetci si budú hovoriť čo chcú, aj keď veci urobíte ako si predstavujú. Keď sa okoliu niečo nepáči na vás, nájde si príčinu ako vás skritizovať. Naučte sa tešiť zo života. Viete, pre mňa dodnes nefungujú autority, buď ma človek niečím zaujme, dostane ma svojím životom, správaním, ale rozhodne nie preto, že sa to má, uznávať ho.
Okrem vlastných skúseností, názorov, ste si do knihy „pozvali“ aj hostí a stretávame sa tu aj s ich myšlienkami…
Áno, prišlo to spontánne, čitatelia majú radi názory úspešných, zaujímavých a známych ľudí, ktorí niečo dokázali, niečo zažili a radi tieto poznatky od nich prijímajú. Nebudem teraz menovať všetkých, ale Alenka Heribanová, ktorá je známa osoba, rada pomáha ľuďom bez medializácie, je uznávaná aj v zahraničí, je to múdra, vzdelaná žena a má čo povedať. Len čo priletela z Ria, kde bola podporiť našich paraolympionikov, prišla na toto slávnostné uvedenie knihy, ja som šťastná, že nezaváhala a je tu. Rovnako Jožo Ráž, ktorý okrem bohatej hudobnej kariéry má za sebou návrat z druhého brehu na tento svet, je pre mňa výnimočný človek a sám dnes povedal, že bežne takéto veci nerobí, ale pri uvedení mojej knihy bol rád a ja si to nesmierne vážim. Vašo Patejdl bez nároku na honorár chodí účinkovať na plesy, ktoré organizujeme, a to je dnes tiež vzácnosť. Zaujímavosťou je napríklad Eňa Vácvalová, ktorá mi síce nedrukuje, ale rešpektuje ma…
Ako vznikla vaša predchádzajúca kniha Snár – ťaháky z vesmíru?
Zase zo života ako aj moja nová kniha, to, čo som ľuďom odporúčala. Čo sa mne snívalo, ako som si to vysvetľovala, to sú moje výklady sna.
Na záver – máte nejaký odkaz pre čitateľov portálu lenprezeny.sk?
Keďže je to ženský portál, možno by som odkázala ženám, že sú to ony, ktoré určujú, akí budú chlapi. Ak sa žene narodí syn, mala by ho vychovávať tak, aby sa v živote správal rovnako, ako očakáva od svojho partnera. Od manžela chcú, aby varil, utieral prach, ale od syna nie, lebo to nie je mužská robota (úsmev).
Text a foto: Anna Olvecká
