Litva je spomedzi pobaltského trojlístka krajinou s najzaujímavejšou históriou, no pre mnohých je stále jednou veľkou neznámou. O Litve nevieme veľa a o to viac nás prekvapí svojou podmanivou krásou. Ako v rozprávke sa bude každý cítiť na mieste zvanom Trakai, kde nad jazerami vyrastá romantický hrad ozdobený vežami. Nie nadarmo sa o Trakai hovorí ako o najkrajšom mieste celej krajiny.
Malé mestečko Trakai obýva len niekoľko tisíc obyvateľov, no aj napriek tomu je na turistickej mape Litvy znázornené veľkými písmenami. Nikde inde v celom Pobaltí by sme totiž nenašli krajší hrad, než práve tu. Obrovskou výhodou Trakaiu je aj fakt, že leží len necelú hodinu cesty z Vilniusu, hlavného mesta krajiny a tak sa sem vyberú nielen zahraniční turisti, ale aj domáci za oddychom a relaxom. Rovinatú krajinu pretkali väčšie i menšie jazerá, ktoré spoločne vytvorili národný park. Podľa informačných tabúľ sa ich tu naokolo nachádza viac než dvesto. Hladinu tých najväčších brázdia malé lode, rybárske člny, ale aj jachty či kajaky. Dokonalý relax tu je okorenený hradom zo 14.storočia. Ticho, pokoj, odlesk hradu na hladine jazera a čarovné zákutia premenili Trakai na najromantickejšie miesto krajiny a mnohí ho prirovnávajú k rozprávke. Nad oranžovo-tehlovými múrmi sa vypína sedem vysokých veží ozdobených škridlami. Tie v hradbách sú zaoblené ako obranné bastióny a centrálna veža dvíhajúca sa z nádvoria má hranatý pôdorys. Aby vynikla jeho nádherná poloha, postavili ho na malom ostrove, kam sa dnes dá pohodlne dostať drevenými mostmi spájajúcimi ostrovy učupené v jazere Galvé. Nebyť Vilniusu, možno by tu romantický hrad nikdy nestál, pretože na začiatku jeho dejín stálo mocné knieža Keštutis, ktorý ho nechal postaviť len preto, aby chránil dnešné hlavné mesto pred nájazdmi Teutónskych rytierov. Tí ohrozovali Litvu v polovici 14.storočia, pretože sa rozhodli šíriť tu katolícku vieru silou a mečom. Vstupná brána do hradu nie je veľmi výrazná a takmer splýva s okolitými hradbami. Až za ňou sa rozleje nádvorie. Človek si ho predstavuje aspoň dva krát tak veľké, ale stále sa sem zmestí niekoľko desiatok ľudí. Počas leta sa tu pravidelne konajú stredoveké festivaly so sprievodným programom. Aj keď človek nemá šťastie na program, môže však skúsiť zopár miestnych, stredovekých špecialít, ktoré tu rozvoniavajú od rána do večera a zapiť ich vínom z hlineného pohára či pivom ochuteným o bylinky a med. Hlavná veža donjon rastie do výšky niekoľkých poschodí a dokonca tesne pod sebou ukrýva aj maličké nádvorie obklopené stenami, kam nemá slnko takmer žiaden prístup. Dnes zaplnili hradné miestnosti vitríny s historickými artefaktmi, zbraňami, obrazmi, ale nájdeme tu aj kamennú kaplnku či stovky malých detailov, ktorými architekti ozdobili steny. Mnohí sa po prehliadke hradu vrátia opäť na breh jazera a ešte raz sa nechajú unášať myšlienkami pri pohľade na panorámu tohto nádherného miesta. Presne tak sa totiž Trakai uleží v spomienkach. Na protiľahlom brehu jazera sa rozprestiera mestečko Trakai so svojou hlavnou ulicou posiatou starými, farebnými, drevenými domami. Žije v nich tajomná komunita Kairamov, ktorej v žilách kolujú židovské korene. V strede ulice sa za kovovou bránou predvádza budova iná ako všetky ostatné. Predstavuje trakaiskú synagógu a je celkom fotogenická. Niekoľko starších ľudí sedí pred domami, iní sa prechádzajú ulicou a medzi nich sa primiešali turisti. Na brehu jazera dnes už stojí niekoľko kaviarničiek, obchodíkov so suvenírmi či podniky s jedlom. Trakai má aj svoju typickú pochúťku za ktorou sem ľudia prichádzajú. Medzi najväčšie karaimské špeciality patrí Kybynlar. Pripomínajú zatvorené taštičky a sú naplnené mletým mäsom, cibuľou a šampiónmi. Tomu sa povie chutná bodka za návštevou rozprávkového hradu!
FOTO: Tomáš Kubuš
