Je čas dovoleniek a preto sa čoraz viac a viac skloňuje slovíčko more. Mnohí Slováci sa opäť vyberú do svojho obľúbeného Chorvátska, no kto by chcel zažiť niečo nové, nech sa nechá nahovoriť na susednú krajinu. Čierna Hora stále nepatrí medzi objavené letoviská, hoci má čo ponúknuť a medzi jej najpríjemnejšie mestečká, kde sa dá spojiť oddych a relax s pekným prostredím patrí Ulcinj na juhu krajiny.
Malé historické mestečko Ulcinj leží na samom juhu krajiny, len pár kilometrov od albánskych hraníc. Aj mestečko je vďaka svojej polohe zaujímavým mixom kultúr, pretože tu žijú Albánci, obyvatelia Čiernej Hory a počas letných dovolenkových mesiacov tu možno natrafiť aj na mnohé iné národnosti. Ako mnohé prímorské mestá na brehu Jadranu aj Ulcinj má svoje nové i staré mesto. Moderný Ulcinj sa rozprestiera na kopci a jeho ulice sa pomaly, ale isto zvážajú nadol až k morskému pobrežiu. Hlavná ulica pretína celé mesto na dve polovice a na každej strane sú hotely, penzióny, obchody, reštaurácie či bary. Niekoľko domácich postáva pri ceste a každého okoloidúceho sa pýta či nehľadá ubytovanie. Počas sezóny si vedia zarobiť pomerne slušne, horšie je to s príchodom jesene a zimy, kedy musia vyžiť z toho, ako sa im darilo. Taxikári posedávajú v tieni a čakajú na zákazníkov, no počas horúceho dňa a siesty sa každý ukryl doma či do podniku k vychladenému pivu. Otvorené majú najmä predavači suvenírov, oblečenia, topánok, sandál, opaľovacích krémov a podobného sortimentu, ktorý sa vždy teší popularite návštevníkov. Až keď človek zíde z hlavnej cesty, ktorá sa zastaví na malom námestí pár metrov od mora, ucíti závan histórie, ktorá kráčala aj týmito miestami. Ulcinj mali už pred 2500 rokmi založiť Ilýrovia čo z neho robí azda najstaršie mesto celej Čiernej Hory, no spomienky na nich či Rimanov by sme tu už hľadali márne. Najstaršiu časť mesta dnes tvorí výbežok obohnaný mohutným kamenným múrom. Práve tu hore je staré mesto, no je limitované rozlohou a dnes tu nájdeme skôr hotel a štýlové reštaurácie s výhľadom na nekonečný morský horizont než starobylé úzke uličky plné ticha. Ulcinj mali svojho času v rukách aj Benátčania a napokon osmanskí Turci a každý z nich sa tu snažil po sebe niečo zanechať. Osmani sem priniesli islam a aj preto sa z hlavného námestia dvíha štíhly, snehobiely minaret. Viac ľudí ako mešita však prilákala miestna pláž. Je plná ľudí a žije od rána až po západ slnka. Kto chce, môže si svoje miesto nájsť pod slnečníkom a na lehátkach, no kto nechce, ten sa pohodlne usadí aj priamo na pláži. Voda vyzerá na prvý pohľad tak lákavo až má okoloidúci chuť strhnúť zo seba šaty a vrhnúť sa do jadranských vĺn. Pláž uložila príroda do príjemnej zátoky a z jednej strany ju ohraničila divokým výbežkom so stromami a kríkmi. Aj za ním sa rozlieva pláž, ešte väčšia ako táto priamo v meste. Cestou k hradbám pevnosti sa objaví ukrytý malý prístav do ktorého sa však stále zmestí niekoľko lodí. Dvaja muži sedia na brehu, rozmotávajú siete a popritom sa zhovárajú. Zajtra zase vyrazia na more, aby nalovili čerstvé ryby. Ich úlovky sa potom predávajú v prímorských reštauráciách, ktoré s prichádzajúcim podvečerom neskutočne dobre rozvoniavajú. Cestička stúpajúca nahor na pevnosť odrazu zmizne v kamennej bráne a po niekoľkých sekundách prítmia sa pred očami otvorí celé nádvorie. Reštaurácie aj tu už pripravujú stoly na romantickú večeru, ale zatiaľ zívajú prázdnotou. V rohu pevnosti stojí maják, ktorý svojim svetlom chráni lode a najkrajšie na pevnosti je pohľad na celý Ulcinj. Tu krásne vidieť ako rastie do kopca a pod jeho domami a hotelmi sa ľudia tešia z pláže. Nestojí to zato, aby človek prišiel do Čiernej Hory a zistil aké prekvapenia v sebe ukrýva?
FOTO: Tomáš Kubuš
