Španielska Valencia patrí k najtradičnejším španielskym mestám. Nájdeme tu všetko čo zosobňuje španielsku dušu a tak sa v uliciach mesta rozlievajú stredoveké námestia, nádherné kostoly či katedrály, moderné múzea, trhoviská a vôňa tradičnej paelly sa tu mieša s tónmi flamenga. Kto by odolal jeho hlasnému volaniu?
Na miestach, kde na seba naráža stará a moderná Valencia stojí veľké námestie s mestskou radnicou. Zdobí ju niekoľko vežičiek a nad balkónom visia tri vlajky. Tou prvou je vlajka Valencie, druhou je španielska vlajka a posledná patrí Európskej únii. Široký bulvár sa na námestí rozšíri, aby sa na neho zmestila fontána a potom zase beží do diaľky. Sprevádzajú ho desiatky obchodov, štýlových reštaurácii, pubov, no všetko je tak citlivo zasadené do architektúry, akoby to tu bolo odjakživa. Trhovisko Mercado Central v starom meste bzučí ako včelí úľ a zdá sa, že z každej strany do neho neustále prúdia ľudia. Najbližšie ulice k tržnici sú plné života. Trhovisko nasiaklo starým arabským odkazom a tak predavači zvolávajú a ospevujú svoje ovocie, zeleninu či výrobky. Stačí podísť bližšie a môžete ochutnať z precízne nakrájanej sušenej šunky alebo tenký plátok miestneho syru. Atmosféru tohto miesta vo Valencii prekoná máločo. Na hladného človeka útočia vône a chute snáď z každej strany. Niekoľko stánkov ponúka obrovské kusy sušenej šunky, ktorá aby dostala autentickú chuť, musí sa sušiť niekoľko mesiacov. Zahryznúť si ju s domácim pečivom, čiernymi olivami a kúskom syra, tak má človek pred očami podmanivý závan rustikálneho Španielska. Mnohí ľudia sem prišli stráviť obednú prestávku, pretože vedia že miniatúrne podniky, kde sa sedí na vysokých stoličkách im namiešajú najlepšie tapas. Občerstvenie sa nepodáva len dnu, ale niekoľko stánkov stojí aj vonku neďaleko trhoviska. Tu sa pripravuje tradičná paella z ryže s darmi mora. Môže chutiť niekde lepšie ako v krajine, kde prišlo toto výborné španielske jedlo na svet? To, že sa vo Valencii stretáva niekoľko národov nie je žiadna náhoda. Kedysi bolo významným centrom obchodu, vzdelanosti či umenia a najvýznamnejším mestom Aragónskeho kráľovstva. Bohatstvo sa v 15.storočí stalo ďalším synonymom pre vtedajšiu Valenciu a výnimočnosť tohto obdobia dokazuje gotická Hodvábna burza. Miestni ju volajú Lonja de la Sedaa kvôli jej kráse a významu ju vzalo v roku 1996 pod svoje krídla aj samotné UNESCO. Na budove burzy pracovali remeselníci od 1482 do 1548 a za svoj vzor si vzali podobnú stavbu z ostrova Malorka. Ide o veľmi zaujímavé miesto. Z vonku pripomína palác s vežou, cimburiami, no ako náhle sa človek ocitne za ťažkými dverami, interiér sa skôr podobá na katedrálu. Z priestranného námestia ozdobeného fontánou sa dvíha najkrajšia katedrála celej Valencie ozdobená zaujímavou mohutnou zvonicou Micalet. Je iná ako ostatné zvonice vyrastajúce nad svätostánkami, pretože viac pripomína vežu z hradieb, než miesto odkiaľ už po stáročia zvoláva zvon veriacich. Námestím sa prevaľuje pokoj. Ľudia sedia v parku pod stromami, oddychujú, čítajú noviny alebo sledujú striekajúce prúdy vody osviežujúcej vzduch. Niet divu, že sa katedrála so španielskym názvom Asunción de Nuestra Se?ora de Valencia stala rázom symbolom celého mesta. Jej osudy boli rovnako pohnuté, ako osudy celého južného Španielska. Po nechvalne známej rekonkviste sem prišli architekti, aby v polovici 13.storočia vdýchli priestoru nový svätostánok. Počas maurskej nadvlády sa kríž zmenil na polmesiac a zvony vystriedal prenikavý hlas muezzína, ale ten sa po čase stratil a katedrála sa opäť vrátila do rúk kresťanom. Jej veža je skutočne masívna, vysoká 58 metrov a slúži ako prirodzená rohľadňa na celú Valenciu. Na katedrále sa snúbi krása renesancie s gotikou, do toho primiešali kvapku románskeho štýlu, štipku baroka a jedinečná stavba je na svete. Zdá sa, ako mala Valencia všetko.
FOTO: Tomáš Kubuš
