Legendárny V-klub sa otriasal v základoch ako za starých dobrých čias, na ktoré si prišli zaspomínať tí, ktorí skutočne doň chodili, ale zvedavosti neodolali ani tí, ktorí ho poznajú len z rozprávania.
Namiesto silných chlapov na bráne stáli teraz v slušivých oblekoch mladí ľudia, ktorí pozorne študovali „guest list“ a kontrolovali mená na ňom. Aby sa do klubu nedostal niekto nepovolaný. Rozžiarené úsmevy „tníkov“ napovedali, že sa tešia ako zamladi. Nemuseli liezť do obľúbeného klubu záchodovým oknom, cez kuchyňu a iné atraktívne priestory, ale rovno cez vchodové dvere.
Osvedčení Véčkari Ľubonír Belák a Dodo Šuhajda (mimochodom – vo Véčku stretli vraj aj svoje osudové ženy) sa predstavili v úlohe scenáristov večera, ale zahanbiť sa nedali ani na javisku. Špeciálne so skupinou Buttons roztriasli múry budovy ako kedysi. A roztriasli aj tanečníkov, ktorí neodolali a vyskočili si zakrepčiť na parket pri riadnych rockových „nářezoch“.
Ľubo Belák sa nevyhol spomienke na tých, ktorí si atmosféru Véčka vychutnávajú už z nebíčka – Jaro Filip, Milo Pavelka, Pali Barna, Ďuro Korenko, Stano Radič, Ďuro Takáč, Alex Koenigsmark, Maroš Zednikovič, Julo Satinský a Dežo Ursíny, ale ich duchov bolo jasne cítiť počas Piesne z papiera, ktorú im venoval.
Na javisku svojej rockovej povesti neostala nič dlžná ani Mirka Brezovská, ktorá sa so skupinou Mona Lisa objavila na verejnosti po 28-ich rokoch. Laco Lučenič sa s Petrom Lipom predstavili aj v úlohe sprievodcov večera a Laco pripomenul ukážkami svoj skvelý projekt Satisfactory. Vraj pracuje na dvojke.
Javisko poctil svojou prítomnosťou aj Peter Lipa, ktorý sa z Véčka prebojoval na prvú pozíciu džezmena nielen na Slovensku.
Mladú generáciu, ktorá nebola na svete, keď Véčko naozaj vrelo, zastupovala skupina GoodBay Lenin a niekoľkými skladbami pozdravil prítomných aj Petr Spálený s legendárnou kapelou Apollo.
V spomienkach tých, ktorí naozaj Véčko zažili sme sa dozvedeli, že na tento klub nemajú asi najkrajšie spomienky Karel Gott, ktorý tam „ vyfasoval nakladačku“, vraj, aby si nemyslel, že je „Boh“ a rovnako Václav Neckář tu preventívne tiež dostal pár faciek, ale keby tam páni boli, určite by sa nad tým dnes už len usmievali.
Véčko bez Janka Lehotského? Nemožné! A nebolo tomu inak ani teraz. Keď zasadol za svoj klavír, opäť sme sa vrátili do minulého storočia. A aby ho všetci počuli, aj tí, ktorí sa už obšmietali okolo občerstvenia, o to sa staral skvelý zvukový technik Pavol Prockl, ktorý presne vie, ako na ktorého speváka.
Jozef Ivaška síce na javisku nekoncertoval, ale pospomínal, ako sa Véčku musel vyhýbať. Študoval totiž na VŠMU – klasickú hudbu a keby ho prichytili v bigbíťackom klube, lete by okamžite zo školy.
Spevák Otto Weietr prvú éru slávy Véčka nezažil, pozná ju dôkladne z počutia a z historiek, o ktorých možno ani rozprávači nevedia, ktoré sú pravdivé a ktoré legendami opradené, nikdy neúčinkoval na javisku tohto klubu. Spomína skôr na éru po roku 1998 a čo mu najviac odtiaľ utkvelo v pamäti, že tam nikdy nebola núdza o pekné ženy. Aj také časy boli.
Aby sa vôbec akcia Véčko 2013 mohla uskutočniť, potrebná bola aj iniciatíva riaditeľky NOC – Národného Osvetového centra – Jany Kresákovej a Marcely Chalachanovej a jej agentúry Image.
V každom prípade sa popíjalo vo Véčku vínko, debatovalo, jedla klobása, akoby ani neuplynulo niekoľko desiatok rokov.
Véčko má veľké plány – táto akcia upozornila na to, že to tam stále žije, že kapely, ale aj iná javisková kultúra má dvere v tomto krásnom priestore stále otvorené, len treba popracovať.
