So superlatívmi pri mestách či krajinách je vždy veľký problém, ale v Litve je namieste povedať, že Vilnius je najkrajším mestom celej krajiny. Má niečo cez pol milióna obyvateľov a vďaka tomu nie je Vilnius žiadnou obrovskou metropolou, ale veľmi príjemným mestom, ktoré vzniklo na sútoku riek Vilija a Neris. Vďaka obrovskému množstvu kostolov sa Vilnius prezýva Jeruzalem Pobaltia.
Nebyť veštby, ktorú dostal litovský kráľ Gediminas, možno by tu mesto menom Vilnius nikdy nestálo, pretože podľa nej mal postaviť hrad na kopci. Jeho ruiny kraľujú nad mestom dodnes. Pod hradným vŕškom stojí monumentálna Katedrála snehobielej farby s vysokou zvonicou. Tá sa dvíha pár metrov od hlavného vstupu a hoci sa zdá, akoby žila svoj vlastný život, nie je tomu tak, pretože jej osudy sú s katedrálou prepletené. Nedeľné ráno sa dnu do svätostánku presúvajú zástupy ľudí a hoci prijala Litva kresťanstvo až v roku 1387, dnes je cítiť z Litvy, že je kresťanskou krajinou. Svoj podiel na tom má aj susedné Poľsko s ktorým dokonca dlhé roky fungovali ako jedna spoločná ríša. O Vilniuse sa dokonca vtedy hovorilo, že po Krakowe je najpoľskejším mestom. Vonku pred katedrálou treba pohľadať dlaždicu s hviezdou. Domáci vravia, že ak sa na nej človek otočí, prinesie mu to šťastie. Za pokus to stojí, no nie? Hradný vŕšok nesie na svojich pleciach kus tehlovej hradby a Gediminasovu vežu s najkrajším panoramatickým pohľadom na hlavné mesto. Leží učupené v zelenej doline plnej stromov a za jej hranicami mesto ohraničujú zvlnené pahorky. Kam sa oko pozrie, tam vidí ako z mesta vyrastajú kostolné veže, zvonice, kupoly a kríže. Krásny pohľad. Dole v meste už ožila hlavná tepna a príjemný čas vyhnal do ulíc desiatky ľudí. Malé podniky sa zaplnili do posledného miesta, pretože si ľudia prišli vychutnať domáci Švyturis a chutné bliny s hríbmi a syrom. Vilnius má malé historické centrum a preto je tu všetko nádherne koncentrované. Za rohom sa objaví námestie so slávnou Univerzitou. Kúsok odtiaľto stojí prezidentský palác pred ktorým sprievodkyňa rozpráva príbeh o prezidentke Dalii Grybauskaité a v úzkej, ošarpanej uličke, ktorá žije malými kaviarničkami plnými študentov stojí dom v ktorom žil Adam Mickiewicz. Každý krok starým mestom návštevníka obohatí. Najkrajším kostolom celého Vilniusu je bez pochýb gotický kostol sv.Anny. Už Napoleon o ňom povedal, že je tak krásny, že ak by si ho mohol ukryť do dlaní, vzal by si ho so sebou domov do Francúzska. Gloriola tohto miesta stále pulzuje. Jeho priečelie poznačila gotika a pod tromi ostrými vežami je brána na nádvorie. Sem tam tu stoja babky so šatkami cez vlasy a snažia sa predať niekoľko kvetín, aby zarobili pár litasov na živobytie. Za kostolom sa ticho vlní riečka Užupis a na druhom brehu vyrástla zaujímavá, bohémska štvrť menom Užupis. Nie je obyčajná, ale dokonca vyhlásila samostatnosť a vlastnú ústavu podľa ktorej má každý právo byť šťastný a mal by sa usmievať. Dnes je domovom umelcov, básnikov, spisovateľov či mnohých voľnomyšlienkárov, ktorí tu našli svoju múzu v jednej z mnohých typických kaviarničiek. Vilnius je študentské mesto a s večerom vždy ožije. Námestia sa rozsvietia, pri kostole sv.Kazimíra sa stretávajú skupinky ľudí, kráčajú popod staré brány, hlavným bulvárom a napokon sa usadia v niektorom z podnikov na námestí ozdobeným neoklasicistickou radnicou. Tá pripomína divadlo a jej čisté, priam staroveké črty by oklamali aj starých Grékov. Jeden deň Vám tu stačiť nebude.
FOTO: Tomáš Kubuš
