„Zdravé obličky pre všetkých“ – to je výzva tohtoročného Svetového dňa obličiek, ktorý pripadá na 12. marca. Cieľom je, aby mal každý z nás dostatok informácií o obličkách a ich chorobách, rizikových faktoroch, možnostiach prevencie obličkových ochorení a tiež prístup k včasnej diagnostike a liečbe, pokiaľ sa už problémy s obličkami objavia. Do kampane sa tento rok znovu zapája aj Slovensko.
Ochorenia obličiek postihujú celosvetovo až 500 miliónov ľudí, čo je asi každý desiaty dospelý človek. Mnohí si však životne dôležitú úlohu obličiek neuvedomujú a ich ochorenia podceňujú. Obličky vnímame ako orgán potrebný pri tvorbe moču, no len málokto vie, koľko ďalších nenahraditeľných funkcií v tele zabezpečujú. Práve preto má zníženie funkcie obličiek vplyv na celý organizmus a zasahuje aj zdanlivo nesúvisiace orgány. Je častou príčinou srdcovocievnych chorôb, zvyšuje krvný tlak, spôsobuje anémiu, infekcie, ochorenie kostí, zvyšuje hladinu cholesterolu a spôsobuje aj ďalšie zdravotné problémy. Správna a dostatočne včasná liečba obličkových ochorení môže dlhodobo znížiť zdravotné riziká, a to nielen v súvislosti s obličkami.
Svetová nefrologická spoločnosť odporúča pre rok 2015 odborným lekárom a národným nefrologickým spoločnostiam na celom svete, aby sa v súlade s tohtoročným Svetovým dňom obličiek zamerali na tému „Zdravé obličky pre všetkých“.
„Jedným z prejavov plnohodnotného života je pre ženy materstvo. Vzťah matky k dieťaťu je snáď jednou z najsilnejších pozitívnych emócií, aké ľudstvo pozná. Snahou nefrológov je preto poskytnúť aj ženám s ochorením obličiek šancu stať sa matkami,“ hovorí doc. MUDr. Martin Demeš, PhD., MPH, hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu.
Choroba obličiek sama osebe je často príčinou toho, že žena nemôže otehotnieť, alebo po otehotnení nedokáže dieťa donosiť. „Mladé ženy túžia po materstve, no vzhľadom na svoje chronické ochorenie obličiek majú obavu počať. Obava lekára je taktiež prirodzená. Pre chorú ženu je tehotenstvo námahou, ktorá môže byť spúšťačom choroby, alebo sa môže podieľať na aktivácii choroby v pokojnej, stabilizovanej fáze,“ upozorňuje doc. Demeš. Konečné rozhodnutie je preto na budúcich rodičoch. Pre zníženie rizika straty funkcie obličiek alebo počatého dieťaťa je pravidlom dobrá spolupráca nefrológa s gynekológom, ale aj s oboma partnermi. „Pri dobrom naplánovaní počatia a primeranej starostlivosti v tehotenstve je výsledok podobný matkám, ktoré choré obličky nemajú. Dosiahnutie úspešného konca je potom jednou z najkrajších odmien pre rodičov aj lekárov,“ dodáva doc. Martin Demeš.
U detí prevláda transplantácia
Choroby obličiek sa niekedy nevyhnú ani deťom. Najčastejším pediatrickým ochorením močových ciest a obličiek sú infekčné ochorenia spôsobené mikróbmi, ktoré vyvolávajú zápal sliznice alebo priamo obličkového tkaniva. Infekcie sa zvyknú pomerne často opakovať, najmä u dievčat, u ktorých krátka močová rúra umožňuje ľahší prienik mikróbov do močových ciest. Opakované infekcie pritom prinášajú riziko trvalých následkov v podobe deštrukcie obličiek, ktoré môžu znížiť ich funkciu a v najvážnejších prípadoch viesť až k nutnosti dialýzy či transplantácie obličiek. Preto by mali rodičia dbať na aktívnu prevenciu, ktorá zahŕňa dostatočný príjem tekutín, správnu hygienu, prípadne aj užívanie liekov na zvýšenie odolnosti močových ciest voči infekciám.
U detí sú vážne ochorenia obličiek, ktoré spôsobia ich zlyhanie, pomerne zriedkavé. Pokiaľ však k nemu dôjde, liečebnou metódou voľby je transplantácia obličky. Tá umožní dieťaťu žiť plnohodnotný život. Deti liečené dialýzou tvoria vo vyspelých krajinách výrazne menej ako 1 % všetkých pacientov. Chronické zlyhanie obličiek u detí môže spôsobiť napríklad aj dedičné polycystické ochorenie obličiek, ktoré sa prejavuje tvorbou cýst v obličkovom tkanive.
Koľko vody a soli obličky potrebujú?
Svetový deň obličiek v tohtoročnej kampani vyzýva: „Odštartujte deň pohárom vody a ponúknite ho aj iným“, keďže dostatočný pitný režim je pre správnu funkciu obličiek nevyhnutný a pomáha ich chrániť pred poškodením. Pri nedostatku tekutín sa obličky snažia udržať čo najviac vody v organizme, no tým zároveň zadržiavajú toxické látky, ktoré by sa inak z tela vylúčili. Nedostatok vody tiež zhusťuje krv, čím sa zhoršuje prekrvenie a okysličenie orgánov.
Správny, dostatočný pitný režim však neznamená, že každý človek musí denne vypiť 3 či dokonca 5 litrov vody. Niekedy platí, že menej je viac a pri dopĺňaní tekutín treba brať ohľad na hmotnosť, vek, pohlavie, podnebie či teplotu vzduchu, ako aj zloženie jedálnička, zdravotný stav či fyzickú aktivitu. Podľa odporúčaní Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý zohľadňoval mierne európske podnebie a mierny stupeň fyzickej záťaže, by mal dospelý muž denne prijať asi 2,5 litra tekutín a žena asi 2 litre. Pritom by sme nemali zabúdať, že asi 20% potrebných tekutín prijmeme zo stravy.
Pre ľudí, ktorí sú v honbe za zdravím a krásou pitím vody priam posadnutí, používajú odborníci názov „aquaholici“. Známou aquaholičkou bola v minulosti bežkyňa Kate Moriová, ktorá pri maratóne skolabovala, lebo pila tak prehnane veľa tekutín, že to u nej viedlo až k opuchu mozgu. Športovkyňa odvtedy robí osvetu, aby to ľudia s pitím vody nepreháňali.
Pacienti so zlyhávaním obličiek si musia príjem tekutín strážiť dôslednejšie, ako zdraví ľudia. Ak ešte obličky čiastočne fungujú a pacient ešte močí, môže denne prijať taký objem tekutín, ktorý sa rovná objemu moču za 24 hodín plus asi 600 ml, ktoré sa vylúčia inak ako močom, napríklad pri dýchaní, stolicou, či kožou. Ak už pacient nemočí vôbec, musí obmedziť príjem tekutín na také množstvo, ktoré dokáže vylúčiť inak, teda len okolo 500-600 ml denne. Ak človek prijme viac tekutín, ako je schopný vylúčiť, prebytočná voda sa v tele hromadí, čo sa môže prejaviť opuchmi, tekutina sa môže hromadiť v pľúcach či brušnej dutine a spôsobiť dýchacie, tráviace a pohybové ťažkosti, vysoký krvný tlak či zlyhanie srdca.
Aby obličky dokázali z organizmu odstraňovať prebytočnú vodu, potrebujú správny pomer sodíka a draslíka v tele. Strava s vysokým obsahom soli môže túto rovnováhu narušiť, čo spôsobí zníženie funkcie obličiek a odvádzanie menšieho množstva tekutín z tela, čo ďalej vedie k vzniku vysokého krvného tlaku. Ten zase zaťažuje obličky a vzniká bludný kruh, ktorý môže viesť až k vzniku obličkového zlyhania. Vysoký príjem soli zvyšuje množstvo bielkovín v moči, čo je hlavný rizikový faktor poklesu obličkových funkcií a teda aj vzniku obličkových i srdcovocievnych ochorení. Pribúda tiež stále viac dôkazov, že vysoký príjem soli môže urýchliť zhoršovanie obličkového ochorenia u ľudí, ktorí ním už trpia a okrem toho podporuje vznik obličkových kameňov. Preto by si mal každý, komu záleží na zdraví obličiek, svoj príjem soli strážiť. Podľa odborníkov by sme denne nemali prijať viac ako 5-6 gramov soli.
