Najnovšie trendy odporúčajú jesť zeleninu, ktorá vyrastie tam, kde žijeme. Veď to, čo je z našich polí a záhrad, je iste čerstvejšie ako to, čo k nám putovalo cez pol zemegule. A vďaka dozretiu na koreni má aj chuť – to je aj jeden z dôvodov, prečo svetoví šéfkuchári preferujú miestne produkty.
Napríklad taká rebarbora. Prababičky z nej robievali výborné koláče, džemy, želé či víno. Dnes pred ňou v obchode mnohí postávajú, netušiac, čo to je. Iné je to s hľuzami fenikla. Voľakedy sme fenikel poznali iba ako semienka uvoľňujúce deťom vetry, dnes je módnym hitom domácich a reštauračných kuchýň. Aj brokolica predbehla karfiol… módnosti podlieha tiež varenie. Cibuľa, ktorú často volajú slovenská slanina, je však na tanieroch stále. Dokonca sa na jej počesť organizujú po svete festivaly, celkovo ich je trinásť. Jeden z nich býva v Maduniciach pri Hlohovci. Vlani tamojšie ženy za 4 hodiny uviazali trojhlavého cibuľového draka, rok predtým slona a v roku 2007 uvili z 2 800 kilogramov cibule najdlhší cibuľový veniec na svete. Meral 163 metrov a vyslúžili si zápis do Guinnessovej knihy rekordov.
Hranolčeky aj z kvaky
Pestovanie kapusty a zemiakov ochránilo začiatkom 19. storočia Európu pred cyklickým hladomorom a skorbutom. Spolu s ryžou z našich kuchýň vytlačili jemne korenistú kvaku, ktorá sa dá nielen piecť či dusiť, ale pripravovať ako zemiakové hranolčeky. Lepšie je na tom tekvica, z nej si naše deti robievali svetlonosov dávno predtým, ako vedeli, že existuje halloween. Rôzne druhy vrátane cukety, patizónu a maslovej tekvice kuchári radi zapekajú, vyprážajú, dusia, gazdinky zase zavárajú a potom používajú ako ananás. Takzvaná špagetová tekvica sa varením rozpadne na dlhé vlákna, ale skvele využiteľné sú jadierka. Pridávajú sa do chleba a do pečiva alebo sa z nich lisuje olej vhodný do šalátov v každej kuchyni. Konzumujú aj len tak alebo pražené k vínu či pivu.
Šalátotvorné listy
Voľakedy sme konzumovali len na sladkokyslo ochutený hlávkový šalát. Neskôr sme prišli na to, že „šalát“ môže byť aj iný. Rímsky, ľadový, kučeravý či dubový, ktorého listy sú veľmi dekoratívne a chutia akoby po orieškoch. Pridať možno aj čakanku (kupujte len zabalenú v čiernom papieri; na svetle rýchlo horkne), ale treba z nej vyrezať horké hlúby. V reštauráciách radi používajú taliansku radicchiu alebo lollo rosu, rukolu, večernicu, valeriánku poľnú či reďkovku. Pekinská kapusta zažíva v kuchyniach doslova boom, pestujú ju už v celej Európe. Od čínskej, za ktorú ju mylne považujú, sa odlišuje vytváraním hlávok, z nich možno pripraviť pikantné kvasené kim-či. Z čínskej kapusty sa konzumujú dužinaté stopky, mladé kvetné výhonky a listy sa sušia.
Pripravila: Marta Horecká
