Slovenské ženy zarábajú v priemere o 19 % menej ako muži. V medziročnom porovnaní ide o jednopercentný pokles. Podľa aktuálnej analýzy Svetového ekonomického fóra sa však nerovnosť medzi mužmi a ženami v dôsledku pandémie koronavírusu môže ešte navýšiť.
Ak by svet nebojoval s ochorením Covid-19 a pokračovalo by sa v súčasne nastavených iniciatívach za odstraňovanie rodových nerovností medzi mužmi a ženami, tzv. rodovú rovnosť by sa vo svete podarilo vyriešiť za 108 rokov. Aktuálne enormné dopady na svetovú ekonomiku však posunuli odhady smerom nahor. Kvôli čiastočným lockdownom, zatváraniu škôl, zvyšovaniu nezamestnanosti, zmenám vo fungovaní rodín a transformácii ekonomiky, sa dosiahnutie rodovej rovnosti môže posunúť o 10 až 20 rokov.
Z analýzy Svetového ekonomického fóra vyplýva, 
že spomedzi 106 sledovaných krajín, kam zaraďujeme aj Slovensko, patria medzi najväčšie problémy platové rozdiely, politická angažovanosť a postavenie žien v spoločnosti v súvislosti so starostlivosťou o rodinu. „V prípade ekonomických rozdielov hovoríme až o 202 rokoch, ktoré sú potrebné na to, aby sa nerovnosť medzi mužmi a ženami vyrovnala. Aktuálne odhady odborníkov však posúvajú aj túto hranicu dosiahnutia rovnosti v ekonomickej oblasti smerom nahor,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk
Súčasnou krízou sú globálne viac zasiahnuté ženy ako muži. „Ženy síce prevládajú viac v odvetviach, ktoré nie sú viazané na hospodárske cykly, ako je napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie, ale súčasná kríza verejného zdravia výrazne ohrozila zamestnancov v maloobchode, cestovnom ruchu a v reštauračných a pohostinských službách. Zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadujú plnú starostlivosť o dieťa, im okresávajú financie,“ doplnila Buchláková. Globálne sú na tom najhoršie mladé ženy s nižším príjmom, ktoré vo väčšine nemajú úspory na preklenutie nečakaných finančných výdavkov. Ženy sú takisto menej pripravené na transformáciu pracovného trhu, ktorá si vyžaduje viac digitálnych zručností. Podľa odhadov fóra sa okresal príjem ženy od začiatku pandémie koronavírusu o približne 7,5 %.
Aktuálne je v priemere zamestnaných v rámci krajín EÚ 67 % žien, ale až 78 % mužov. Viac prevláda u nežnejšieho pohlavia zamestnanie na polovičný pracovný úväzok, ktorý využíva až tretina zamestnaných žien, ale len necelých 8 % mužov. Vo vedúcich pozíciách firiem je tretina žien, mužov je dvakrát viac.
„Dôvodom skrátených pracovných úväzkov, nižších miezd a potom aj nižších dôchodkov je starostlivosť o rodinu a materstvo, ktoré ukrajuje ženám z počtu odpracovaných hodín. Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent,“ komentovala Buchláková. Z toho dôvodu je viac žien vo vyššom veku ohrozených chudobou. V únii ženy staršie ako 65 rokov majú o tretinu nižšie dôchodky ako muži. Na Slovensku sú rozdiely v penziách mužov a žien miernejšie, a to na úrovni 8 % v prospech mužov. Najvyššie rozdiely majú v Luxembursku (43 %), najnižšie v Estónsku (1 %). V celkovom hodnotení rodovej rovnosti sme však na chvoste spomedzi krajín EÚ.
Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu vo vzdelaní, v príjmoch, v zdravotnom stave, v zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou. Aktuálne výsledky priradili Slovensku úroveň 52,4 bodu zo 100 (1 bod je úplná nerovnosť a 100 bodov úplná rovnosť). Ako v jedinej krajine EÚ sa u nás nerovnosť medzi mužmi a ženami prehĺbila. V rovnosti medzi pohlaviami sme na 26. mieste v rámci krajín EÚ a za posledné roky sme sa prepadli až o sedem pozícií.
Zdroj: Lenka B.