Zvyky Veľkej noci sa redukujú na malú výzdobu v bytoch. Nedostatok času spôsobuje nový slovenský fenomén. Dovolenka s rodinou. Napriek trendu utekať pred šibačmi do dovolenkových destinácií, existujú rodiny, ktorým nie sú ľudové zvyky ukradnuté. Je mnoho dôvodov, prečo pestovať tradície a ukázať dnešným deťom čaro Veľkej noci. Veď deti sa aj dnes tešia nádielkam vo svojich košíčkoch, ktoré sú oproti minulosti v niečom odlišné. V čom presne?
Hovorí sa, že dnešné deti sú iné a ich potreby sa zmenili. Sú však len odrazom samotných rodičov. Nie je tomu inak ani v prípade najväčšieho kresťanského sviatku. Niekde sa chodí do kostola a hovoria príbehy o Ježiškovi, alebo sa deťom ukazuje farebný svet folklóru, či kreatívneho maľovania vajíčok. Náboženské presvedčenie je stále významný faktor pre vnímanie samotného sviatku. Na druhej strane sú medzi nami aj takí, ktorým religiózny pôvod Veľkej noci nič nehovorí, hoci dodržujú zvyky a obyčaje klasickej, či trochu zmodernizovanej polievačky alebo šibačky.
Mladé rodiny neuznávajú polievačku a šibačku
„Stále platí, že Veľká noc je na Slovensku vnímaná ako kresťanský sviatok. Približne 60 % obyvateľov na Slovensku chápe Veľkú noc v primárnom slova zmysle ako religiózny kresťanský sviatok s dôvetkom ľudových tradícií. Za posledných 30 rokov, najmä vo veľkých mestách časť ľudí nevníma Veľkú noc ani ako religiózny sviatok – ani ako ľudový a skôr vníma Veľkú noc ako pár dní pracovného voľna, ktoré môžu využiť na oddych. Ide najmä o skupinu mladšej generácie. Sú to 25 – 35 roční ľudia, ktorí sa považujú za nereligiózne a kozmopolitne založených ľudí. Slovenské tradície pre nich nemajú zmysel, resp. sa im zdajú zbytočné a zastarané,“ vysvetľuje známa slovenská etnologička Katarína Nádaská.
Čo darujú dievčatá chlapcom?
Tradície určite patria do detského sveta, pretože sú podstatné pri ich vnímaní rodiny a sveta. Nedávna štúdia potvrdila, že deti, ktoré praktikovali zaužívané tradície a rituály sú v živote odolnejšie voči stresu a životným prekážkam. Ak sa spojí veselá polievačka alebo šibačka so sladkou odmenou, tak sa rozjasní deň všetkým deťom. V minulosti dostávali chlapci za svoje šibanie, či polievanie ručne zdobené vajíčko (kraslica, písanka). Aj dnes existujú rodiny, v ktorých mládenec dostane za šibačku na korbáč stužku a vajíčko s drobným pohostením. Chlapci si tak vo svojich košíkoch nájdu rôzne dobroty. Stále sú obľúbené sladkosti, ktoré v sebe skrývajú prekvapenie, alebo sú v niečom, okrem chuti pre deti zaujímavé. Napr. ako gumené cukríky Haribo. Každá príchuť sa mení podľa charakteru medvedích chlapcov a dievčat. (Čerešňová Mia, pomarančový Antón, citrónový Emil atď.) Chlapci teda stále súťažia v tom, kto má najviac sladkých dobrôt. Platí, že deti dodržujú zvyky, ktoré im rodiča poskytnú. Nádielky a výslužky sa teda od minulosti veľmi nelíšia, jedine ak ich v kvantite.
